Strana 108

Na trhoch nebolo odbytu, nemal kto kupovať, lebo pre nedostatok zárobkových možností málo peňazí bolo v obehu. Boli prípady, že náš roľník musel prosiť mäsiara, aby mu odkúpil vykŕmené ošípané. A ešte horšie to bolo s rožným statkom Chovný i jatočný statok preháňal sa z jarmoku na jarmok, pokiaľ sa ho podarilo odpredať. Prekupníci na trhoch kupovali za smiešne níz-ke ceny, takže roľníkovi sa nevyplácal chov hospodárskych zvierat. Dosť často sa zabíjalo a to aj hovädzí statok. - po domoch, pod titulom „núdzová porážka". Mäso zo zabitého zvieraťa predávalo sa „po súsedsky". Najviac takýchto núdzových porážok bolo vždy v sobotu. Bolo to vždy vyhodnejšie, ako predať statok pod cenu prekupníkovi alebo mäsiarovi.

Tunajší mäsiar Čederle napr. kupoval vykŕmené ošípané len tak, že po zabití podržal si z ošípanej len mäso, ktoré mohol dobre speňažiť, slaninu masť a ostatné si musel predávajúci ponechať pre seba, lebo na to nebolo odbytu. Roľníci takto nevládali platiť ani dane a zadĺžovali sa. Podľa úradnej evidencie pasovej v roku 1935 bolo porazené 62 kusov rožného statku, 51 teliat, 6 baranov a 204 ošípaných. Do tohoto počtu nie sú započítané niektoré núdzové porážky.