Časová os
Dejiny obce, ako ich zapísali kronikári
Každá udalosť odkazuje na stranu kroniky, kde je zapísaná — farba roku zodpovedá atramentu: čierny = Kniha I (1935),modrý = Kniha II (do 1995). Podrobný register je vprehľade rokov.
Najstaršie dejiny
- 600 – 800
Avarsko-slovanské pohrebisko
Archeológovia tu od roku 1926 pod vedením prof. Jána Eisnera odkryli vyše 500 hrobov, vrátane hrobov jazdcov pochovaných s koňmi. Rolničky z hrobu č. 147 podľa kronikára „ešte pekne cvendžia“.
Kniha I · s. 18 – 27 → - 869 – 871
Franské vojská proti Rastislavovi a Svätoplukovi
Kronikár cituje latinské letopisy aj s prekladom a stotožňuje „urbs Rastizi“ — Rastislavov hrad — s neďalekým Devínom.
Kniha I · s. 32 – 37 → - 1273
Devínsky hrad zborený
Hrad dobyli a zborili vojská českého kráľa Přemysla Otakara II.; v ďalších storočiach sa na ňom striedali kasteláni a zálohní páni.
Kniha I · s. 37 – 39 →
Poddanská obec
- 1553
Najstarší súpis duší
Prvý zachovaný súpis obyvateľov — od neho kronika sleduje rast dediny až po takmer štyritisícové mestečko 20. storočia.
Kniha I · s. 84 → - 1713
Obec začína viesť matriky
Vlastné matriky sú prvým krokom k samostatnej obecnej správe.
Kniha I · s. 54 → - 18. storočie
Mária Terézia a „hrádza“
Cez drevený most a cestu popri Morave sa podľa ústneho podania vozila panovníčka zo Schlosshofu na prešporské snemy. Pozostatky cesty ľud dodnes volá „hrádzou“.
Kniha I · s. 4 → - 1805 / 1809
Napoleonskí vojaci v obci
Francúzske vojsko obec dvakrát obsadilo a drancovalo; kronika zaznamenáva aj vtedajšie ceny obilia a vína.
Kniha I · s. 55 → - zač. 19. stor.
Epidémia úplavice — 117 obetí
Najväčšia zaznamenaná epidémia v dejinách obce.
Kniha I · s. 85 →
Od revolúcie po veľkú vojnu
- 1848 – 1849
Revolučné roky
Obcou prešla „Košútska vojna“; revolúcia priniesla koniec poddanstva, robota bola definitívne vykúpená v roku 1866.
Kniha I · s. 54 – 56 → - 1866
Pruská vojna na Morave
Rekvirácie, spálený most cez Moravu a bitka pri neďalekej Dúbravke.
Kniha I · s. 56 – 57 → - 1880
Požiar a dobytčí mor
Jeden rok, dve pohromy — a k tomu sčítanie ľudu, ktoré zachytáva obec pred nástupom moderných čias.
Kniha I · s. 58 → - 1882
Povodeň a ľadochod
Morava sa vyliala a ľadové kryhy ničili brehy i majetky — jedna z najväčších povodní v pamäti obce.
Kniha I · s. 57 → - 1880
Dobrovoľný hasičský zbor
Hneď po ničivom požiari 15 domov si obec zakladá vlastných hasičov: 40 členov, pod protektorátom krajinského poslanca Tadeho Trileczkého, prvým veliteľom vojenský kapitán Ján Žužič.
Kniha I · s. 58 – 59 →
Vojny a republika
- 1914 – 1918
Prvá svetová vojna
Lístkový systém, náhradky kávy i tabaku, zajatci na prácach — a 66 mien padlých v dvojstĺpcovom menoslove.
Kniha I · s. 63 – 74 → - 1918
Prevrat: rabovanie a príchod légií
Vracajúce sa vojsko rabovalo vlaky a strieľalo do civilistov; paľbu zastavilo vyjednávanie farára s velením. V posledný deň roka obsadilo obec československé vojsko.
Kniha I · s. 66 – 78 → - 1926
Masarykova škola
Obec otvára modernú ľudovú školu; v tom istom roku začína systematický archeologický výskum pohrebiska.
Kniha I · s. 93 – 94 → - 1930
Sčítanie: 3 557 obyvateľov
Z toho 2 862 Slovákov, 495 Čechov, 90 Maďarov, 47 Nemcov — na 99 % katolícka obec, ako si kronikár poznamenal.
Kniha I · s. 4 → - 7. 3. 1935
Založenie pamätnej knihy
V deň 85. narodenín prezidenta Masaryka obec zakladá kroniku — tristo strán zviazaných šnúrou a zapečatených obecnou pečaťou.
Kniha I · overovací list → - 6. 12. 1944
Bombardovanie v mikulášsky večer
Nálet zasiahol severnú štvrť obce — Kolóniu, Vŕšky i majer. Kronika opisuje kryty pod Vŕškom a Skalou aj núdzové pristátie amerického letca.
Kniha I · s. 120 – 127 → - 6. 4. 1945
Oslobodenie
O siedmej hodine ráno vstupuje do obce Červená armáda; ustupujúci Nemci za sebou vyhodili most cez Moravu.
Kniha I · s. 139 – 149 →
Za železnou oponou
- 1948
Znárodnenie a brigády
Kameňolom, veľkoobchod aj mlyn prechádzajú pod národnú správu. Obec si brigádnicky stavia školu na Grbe — písala o tom aj celoštátna Pravda.
Kniha I · s. 156 – 164 → - 50. – 60. roky
Vodovod, jasle, kino Devín
Povojnová výstavba mení dedinu — a obec zároveň žije v prísne stráženom pohraničnom pásme.
Kniha I · s. 159 – 167 → - 1986
„Vzorná pohraničná mestská časť“
Devínska — od roku 1972 mestská časť Bratislavy — dostáva čestný titul; leto patrí Kultúrnej záhrade.
Kniha II · s. 18 – 19 → - 1988
Prvý festival chorvátskej piesne
Obec s chorvátskymi koreňmi zo 16. storočia zakladá festival piesní a tancov — tradíciu, ktorá žije dodnes.
Kniha II · s. 35 – 39 →
Sloboda
- 17. 11. 1989
Nežná revolúcia
Študentský štrajk, vznik miestnej Verejnosti proti násiliu — a koniec vedúcej úlohy strany aj v Devínskej.
Kniha II · s. 23 – 24 → - december 1989
Padá železná opona
Pozdĺž Moravy sa búrajú zátarasy, ktoré tri desaťročia oddeľovali obec od Rakúska. Vlak do Viedne vtedy stál 1 korunu.
Kniha II · s. 57 → - 1990
Prvé slobodné komunálne voľby
Mestská časť si volí zastupiteľstvo a prvého starostu Ing. Mariána Jurčáka; neskôr dostáva vlastný erb, zástavu a pečať.
Kniha II · s. 59 – 63 → - 1991
Volkswagen prichádza do BAZ
Začiatok premeny, ktorá z Devínskej urobí susedku najväčšej automobilky v strednej Európe.
Kniha II · s. 96 – 98 → - 1. 1. 1993
Vznik Slovenskej republiky
Novú štátnosť obec oslavuje slávnostným programom v Istra Centre.
Kniha II · s. 66 → - 1994
Referendum o odčlenení od Bratislavy
Po sporoch o dopravu, rozpočet a právomoci vyhlasuje mestská časť miestne hlasovanie o osamostatnení.
Kniha II · s. 73 – 78 → - 1995
Kronika sa uzatvára
Posledné zápisy kronikára PhDr. Viliama Pokorného: hotel Morava, mestská polícia, chránená Devínska Kobyla — a k Morave sa vracajú bobry aj vydry.
Kniha II · s. 99 – 108 →