Strana 133
Podobný obraz pustošenia bolo vidieť na druhej strane trate - na Vŕškoch - oproti staničnej budovy a stavadla. Na túto čiastku obce dopadlo tiež mnoho bomb oneskorene uvoľnených. Niektoré dopadli aj 300 metrov od cieľa t.j. od traťovej linky. Priamo boli zasiahnuté domy: Michala Ebringera, kde bol hostinec, filiálka Potravného družstva, dom Petra a Pavola Kronauera, Júliusa Vlka, Štefana Šteflovíča, Karola Heidingera, Ondreja Póšu, Jozefa Ourzkého, Michala Besedu a iné.
Jedna bomba dopadla na filiálku Potravného družstva, rozvalila až do základov všetky štyri múry budovy a rozmetala tovar. Myslelo sa, že pod troskami sú pochovaní aj ľudia čo boli v obchode alebo vychádzali z vedľajšieho hostinca Jána Ebringera. Aj keď budova bola naplno zasiahnutá a v jej blízkosti bolo viac ľudí - podivné nebol tu nikto ani poranený. Z iniciatívy Mikuláša Žiaka, prednostu staničného colného úradu niekoľko občanov vybudovalo si u Petra Kronauera spoločný chodbový kryt. Tento kryt siahal pod záhradu Jaroslava Ryšánka a mal spojenie so studňou. V deň bombardovania kryt nebol ešte celkom hotový, ale pri poplachu naplnil sa do posledného miesta. Tesne pri vchode do krytu z jednej i druhej strany dopadli dve bomby. Konštrukcia krytu po explóziách sa síce nebezpečne pohla, ale predsa odolala natoľko, že kryt sa nezavalil a vzdušný tlak sa vyrovnal cez studňu. Mimo strachu sa ľuďom v kryte nič nestalo.
