Strana 14
že z tejto studne sa vyčerpá denne veľké množstvo vody, nedostatok sa ešte dosaváď ani po dlhšej suchote neobjavil. Značné obtiaže sú len s čerpaním. V roku 1935 si vykopal podobnú studňu na Grbe jeden súkromník.
Geologické pomery oblasti Dev. Novej Vsi sú teda dosť složité. Podklad vodonosných vrstiev tvoria sú jíly, ktoré sa utvorily na dne miacenného mora, ktoré vypĺňovalo viedenskú panvu a zasahovalo svojimi výustmi až do Karpát. Tieto jíly sa nachádzajú v údolí Moravy 2-3m hlboko pod terénom a na týchto jílovitých vrstvách ležia diluvialne a aluviálne náplavy štrku a piesku. Na severnej čiastke obce, okolo tehelne a legionárskej štvrti, vyskytujú sa tieto jíly pod povrchom v hĺbke ca 5m. Táto celá štvrť aj s tehelňou leží na 5m hrubých štrkových šerciernych vrstvách z ktorých voda pramení do hĺbokých umelých jám. Tieto jamy povstaly využiškovaním hliny. Medzi jílý v údolí moravskom a týmito poslednými je výškový rozdiel ca 15m, čo možno pripisovať tomu, že pri erupčnom, ale pozvolnom vrastení tretohornom sa vrstvy pôdy pod legionárskou štvrťou ca 15m posadviklý. Jílovitá vrstva je nie všade rovnako silná, najmohutnejšia sa ukazuje okolo tehelne.
Na západnej strane Devínskej Novej Vsi vyskytuje sa v značných vrstvách slienitá bridlica, ktorá sa tektonický vo svojej hornej čiastke pretvorila (seritizácia). Smer týchto bridlíc je totožný smeru hlavného karpatského vrás-
Verný prepis (pôvodné riadkovanie)
že z tejto studne sa vyčerpá denne veľké množstvo vody, nedostatok sa ešte dosaváď ani po dlhšej suchote neobjavil. Značné obtiaže sú len s čerpaním. V roku 1935 si vykopal podobnú studňu na Grbe jeden súkromník. Geologické pomery oblasti Dev. Novej Vsi sú teda dosť složité. Podklad vodonosných vrstiev tvoria sú jíly, ktoré sa utvorily na dne miacenného mora, ktoré vypĺňovalo vieden- skú panvu a zasahovalo svojimi výustmi až do Karpát. Tieto jíly sa nachádzajú v údolí Moravy 2-3m hlboko pod terénom a na týchto jílovitých vrstvách ležia dilu- vialne a aluviálne náplavy štrku a piesku. Na severnej čiastke obce, okolo tehelne a legio- nárskej štvrti, vyskytujú sa tieto jíly pod po- vrchom v hĺbke ca 5m. Táto celá štvrť aj s tehelňou leží na 5m hrubých štrkových šer- ciernych vrstvách z ktorých voda pramení do hĺbokých umelých jám. Tieto jamy povsta- ly využiškovaním hliny. Medzi jílý v údolí moravskom a týmito poslednými je výško- vý rozdiel ca 15m, čo možno pripisovať to- mu, že pri erupčnom, ale pozvolnom vraste- ní tretohornom sa vrstvy pôdy pod legio- nárskou štvrťou ca 15m posadviklý. Jílovitá vrstva je nie všade rovnako silná, najmohut- nejšia sa ukazuje okolo tehelne. Na západnej strane Devínskej Novej Vsi vy- skytuje sa v značných vrstvách slienitá bridli- ca, ktorá sa tektonický vo svojej hornej čiast- ke pretvorila (seritizácia). Smer týchto bridlíc je totožný smeru hlavného karpatského vrás-