Strana 19
nad zasypanou mrtvolou. Na tomto pohrabišti koná štátny archeologický ústav s vlastivedaným muzeumom v Bratislave sústavný výskum od roku 1926. Hroby sa postupne odkrývajú, jaknáhle sa zjaví vatrisko za prítomnosti universitného profesora Ph.Dr. Jána Eisnera, archeológa, a do dnes bolo už otvorené viac ako 500 hrobov.
Pamiatky z doby paleolithickej, mezolithickej a neolithickej na tomto mieste sa dosaváď ešte nenašly. Najstaršie do dnes vykopané nálezy sú z včasnej doby bronzovej, a prechodnej doby železnej, t.j. hallštadtskej a laténskej. Sú to prevažne popolnice, ktoré sú uložené vo vlastivednom muzeume. Najviac už odkrytých hrobov pochádza z doby približne od r. 600 do r. 800 po Kr. Z druhej polovice trvania rímskych provincií pri strednom Dunaji, t.j. asi z doby 100-200 r. po Kr. našla sa v blízkosti Devínskeho Jazera strieborná sponka.
V hroboch najdené kostry patria kmeňom avarským a slovanským a preto bolo pomenované toto miesto avaroslovanským pohrabiskom.
Odkryté boly veľké hroby jazdcov, asi dva metre široké, tri dlhé a asi tri metre hlboké. V nich boly pochovaní bojovníci s koňom. Koňa uložili do hrobu osedlaného. Zo sedla ostala obyčajne len veľká železná pracka, jeden a len vo vzácnych prípadoch, dva strmene. V čeľustiach koní sa najdú primitívne zubadlá. Z remeňa koň-
