Strana 23

dené črepy z doby hradišlnej a v spodnej, stredej z doby rímskej. Určite sa môže tvrdiť, že na terasách Piesočníku bola osada obydlená nie len v dobe slovanskej, ale i pred tým, v dobe rímskej.

Na poslednej terase Piesočníku (209 m nad morom) nad samou Moravou, bolo hradište prvé. Cez toto hradište viedla stará cesta na Devín. Tak zo severnej ako i južnej strany boly silné brány, ktorým stopy sú vo valoch ešte i dnes viditeľné.

Druhé hradište stálo na strednej terase (251 m. nad morom) spočívalo na denných pieskovcových vrstvách, ako doskách, pod nimi je mohylica, až pod úroveň prvého hradiska siahajúca vrstva miocénneho piesku, plného mušlí a morskej škebiel. Tieto piesočné sliate, tvrdé vrstvy viac odolávajú zubu času, ako spodné jemné vrstvy, vyčnievajú a ovenčujú západný a severný okraj terasy. Podhlodané postupne sa odlamujú a takto sama býva táto archeologická pamiatka.

Druhé hradište bolo o nieco menšie ako hradište prvé a malo tvar oválovitý. Jeho vyvýšený stred je hlboko rozbrázdený starými cestami a výmoľmi. Táto hradište bolo pôvodne obvinuté hlbokou priekopou od strany Kobyly. Na severnej strane je táto umelá prekážka prerušená prírodnou, kolmou stenou. Hradište prvé bolo spojené s týmto druhým predhradom cestou. Stopy brány medzi dvoma valmi sú ešte aj podnes vi-