Strana 113

Za prvej svetovej vojny pri nedostatku petroleja objavili sa hde tu aj karbidové lampy. Tieto však po vojne zmizli.

Do roku 1907 obec žiadne verejné osvetlenie nemala. V tomto roku však na podnet Jána Teubinyho, rím. kat. farára, bolo prvýkrát zavedené verejné pouličné osvetlenie. Svietilo sa petrolejovými lampami, ktoré boli vedľa cesty postavené na 2,5 m vysokých dubových stĺpoch v sklenených chráničoch. Takto bola osvetlená hlavná ulica od kostola až po železničnú stanicu.

Slovinec pouličné svetlo nemal. Vzdialenosť stĺpov cca 70-80 m, počet pouličných lámp 14. Lampy opatroval, čistil, napĺňal zapaľoval a zhášal obecný sluha „kišbir", za odmenu.

V rokoch povojnových vynorili sa v obci dve naliehavé verejné potreby a to elektrifikácia a vybudovanie vodovodu. Zastupiteľský sbor obce dlhú dobu nevedel sa rozhodnúť, čo má z týchto dvoch nútností skôr uskutočniť. Argumenty zástupcov soc. dem. strany, najmä starostu Jozefa Vlašiča, v r. 1930 priklonili verejnú mienku k elektrifikácii obce. Stavba vodovodu javila sa rovnako nutná avšak geografická poloha obce a najmä hydrografické pomery neumožňujú v Dev. Novej Vsi vybudovať gravitačný vodovod a preto prvoradou nútnosťou je získať pre obec lacnú energiu na čerpanie vody. To má byť elektrina, ktorá sa dá všestranne použiť.

Po schválení plánov a vyhotovení rozpočtu nákladov Západoslovenskí elektrárne ZSE s tunajšími