Strana 6

nížinu. Devínske pohorie je z veľkej čiastky pohorím prahorným. Patrí k masívu Karpát, ako posledný, južný výbežok Malých Karpát predhorného útvaru. Vyskytujúce sa vápencové masy sú z doby jurskej. Nížina je útvar diluviálny.

Na pitnú vodu je obec dosť chudobná. Počet horných prameňov je nepatrný. Západná strana Kobyly je skoro úplne bez prameňa (nachádza sa len jeden nepatrný prameničok) Na severnej strane je ich už viac. Spodná voda na nížinách a malých pahorkoch je niekde pod samým povrchom, a niekde zas v značnej hĺbke.

Podľa meteorologických záznamov z posledných rokov je obec a jej okolie veľmi chudobná na zrážky, ale tým viac vyložená zhubným vetrom.

Tvar chotáru obce je nepravidelný mnohouhoľník. Približne ale sa podobá trojuholníku s lomenými stranami. Jednu stranu trojuholníka na celej dĺžke tvorí krivka rieky Moravy, slúži aj ako štátna hranica. Z druhej strany susedí chotár s obecnými chotármi Stupavy, Bystrice a Lamača. Priečna strana hrebeňom Kobyly sa opiera o chotár dúbravský a devínský.

Zloženie pôdy je podľa jednotlivých oblastí: hlinovisté, piesočnaté s jemným pieskom, piesočnaté s hrubým pieskom a štrkovisté. Najdú sa aj úplne odkryté oblasti piesočné bez rastlinstva, ako i bralnaté kamenné partie. Značná čiastka pohoria je stepnatá.

V lesoch, patriacich obci sa nachádza len