Strana 7
nepatrné množstvo ihličnatých stromov, a z listnatých prevláda buk, potom dub, agát, lipa, hrab, klen, javor a iné. Na značnej rozlohe je len skoro neužitočné chrastie, prestkané líškou, srním, šípinou, hlohom, drieňom atď.
Vinohradníctvo už dávnejšie upadlo, a v posledných rokoch zmáha sa ovocinárstvo. Z ovocných stromov najlepšie sa darí marhuliam, preto sa zakladajú celé marhuľové sady, potom hruškám. Kde-tu sa najde aj orech, ovšem len celkom mladé stromky, lebo staré orechy skoro bez výnimky zničila veľká zima v roku 1929. Z kôstkovitých vyníka si na prvom mieste.
Obec z hľadiska geologického.
Nevyriešená otázka historického Velehradu, sídla Mojmíra a Svätopluka ríše Veľkomoravskej nútila učencov zaoberať sa i týmto krajom podrobnejšie, a v spojitosti s tohoto bol preskúmaný tento kraj, - okolie hradu devínskeho, - aj z hľadiska geologického.
So stránkou geologickou sa zvlášť zaoberali: L. Červinka, Dr. Zavadil a Dr. Emanuel Šimek. Niektoré úvahy vyšly aj tlačou. Zvlášť pozoruhodné je dielo: „Devín" od Dr. E. Šimka.
Dr. Šimek v tomto spise tvrdí, že v dávnych časoch predhistorických rieka Morava neústila do Dunaja len jedným korytom ako dnes, ale tvorila deltu, ktorej jedno rameno opieralo sa tesne o skalné brala západného úbočia Kobyly, a druhé si prervalo koryto dnešnou kotlinou lamačskou. Tok Moravy s Dunajom nebol u devínskych skalách ako dnes, ale v blízkosti Braunsbergu, na území Rakúska. Dno
Verný prepis (pôvodné riadkovanie)
nepatrné množstvo ihličnatých stromov, a z listnatých prevláda buk, potom dub, agát, li- pa, hrab, klen, javor a iné. Na značnej rozlo- he je len skoro neužitočné chrastie, prestkané líškou, srním, šípinou, hlohom, drieňom atď. Vinohradníctvo už dávnejšie upadlo, a v po- sledných rokoch zmáha sa ovocinárstvo. Z ovoc- ných stromov najlepšie sa darí marhuliam, pre- to sa zakladajú celé marhuľové sady, potom hruškám. Kde-tu sa najde aj orech, ovšem len celkom mladé stromky, lebo staré orechy skoro bez výnimky zničila veľká zima v roku 1929. Z kôstkovitých vyníka si na prvom mieste. Obec z hľadiska geologického. Nevyriešená otázka historického Velehradu, sídla Mojmíra a Svätopluka ríše Veľkomorav- skej nútila učencov zaoberať sa i týmto krajom podrobnejšie, a v spojitosti s tohoto bol preskúma- ný tento kraj, - okolie hradu devínskeho, - aj z hľadiska geologického. So stránkou geologickou sa zvlášť zaobera- li: L. Červinka, Dr. Zavadil a Dr. Emanuel Ši- mek. Niektoré úvahy vyšly aj tlačou. Zvlášť pozoruhodné je dielo: „Devín" od Dr. E. Šimka. Dr. Šimek v tomto spise tvrdí, že v dávnych časoch predhistorických rieka Morava neústi- la do Dunaja len jedným korytom ako dnes, ale tvorila deltu, ktorej jedno rameno opiera- lo sa tesne o skalné brala západného úbočia Kobyly, a druhé si prervalo koryto dnešnou kotlinou lamačskou. Tok Moravy s Dunajom nebol u devínskych skalách ako dnes, ale v blíz- kosti Braunsbergu, na území Rakúska. Dno