Strana 137

do Devínskej Novej Vsi. Stará cesta do Devína viedla úpätím pohoria Kobyly, bola úzka a podľa terénnych vln mala mnoho menších i väčších zákrut. Pri povodniach niektoré jej úseky bývali pod vodou. Na tejto ceste pracovali ruskí zajatci už aj za prvej svetovej vojny a to v úseku medzi kamenolomom a Devínom. Nová cesta stavala sa bližšie k Morave, mala vyšší násyp, bola širšia a vyrovnaná - skoro bez zákrut. Cestu bolo treba opraviť preto, aby aby sa umožnil prísun materiálu k stavbe, dopravovaný loďmi do prístavu v Devíne. Stavebný materiál zhromažďoval sa na pasienku z oboch strán „Hrádze". Násyp - Hrádzu - lemujúce topole boli vyrúbané a samotný násyp cesty značne rozšírený. Stavebný materiál: nosné piliere, fošne, dosky, laty a iné hmoty k stavbe boli dopravované konskými záprahmi z prístavu v Devíne a tiež aj z tunajšej stanice sem dopravený vlakmi. Priestor za staničnou budovou skoro celú zimu bol zavalený materiálom. Materiál zo stanice na stavenisko vozili občania čo mali konské záprahy. Práca na stavbe mostu pokračovala veľmi rýchle. Všetko sa robilo prevážne na elektrický pohon.

Nemci tu mali speciálne motorové píly, vrtáky, motorický pohon na zdvih „baranov" pri vťahaní mostných pilierov. Most mal byť pôvodne rovný, avšak na rakúskej strane pri vťahaní pilierov vynorila sa neprekonateľná prekážka na dne rieky, takže bolo treba odbočiť smerom najuh a oblúkom spojiť breh.