Strana 140

Podporovanie zajatcov však neprestalo, pokračovalo tajne, aby to stráž nebadala. Zajatci odmeňovali sa darom drevenými hračkami, ktoré vyrezávali z odpadového dreva pri stavbe. Niekoľkým zajatcom podarilo sa ujsť z tohoto zajatia. Po prekročení hranice ríše, ktorá bola sotva na 1km od ich ubikácii, dostali sa na naše územie s.j. na územie Slovenska. Tu sa skrývali pokiaľ sa im nepodarilo ďalej uniknúť do hôr Malých Karpát, kde vyčkali prechod frontu.

Po bombardovaní a zvlášť po ukončení stavby mostu začalo byť v obci zo dňa na deň rušnejšie. Cítiť bolo, že front sa približuje. Hradskou od Lamača tiahli denne zástupy utečencov z Maďarska. Boli to vojaci čo svojvoľne opustili rozpadajúce sa vojenské sväzky hortiovských honvédov, ženy, celé rodiny, ale predovšetkým mládež organizovaná v spolku Levente. Tieto karavány evakuantov idúce väčšinou pešo - pokiaľ ešte most nebol dohotovený - smerovali na železničnú stanicu, kde boli vagonírovaní a odvážaní do Rakúska poťažne Nemecka. K tomu ešte v januári napadlo vyše kolien snehu. Vojsko uvoľňovalo cesty špeciálnymi drevenými pluhmi pomocou traktorov.