Strana 141
Opevňovacie práce.
V poslednom obrannom systéme, ktorý sa nácistickému veleniu podarilo súvisle a dosť dôkladne vybudovať a čo pomocou civilnej pracovnej služby, pripadlo opevnenie Bratislavy a jej okolia. Toto územie v nemeckých strategických plánoch predstavovalo nie len dôležitú priemyselnú, zásobovaciu a dopravnú základňu, ale
aj opevnenú baštu, ktorá by kryla cestu na Moravu z juhovýchodu a najmä smer prechodu do Rakúska cez rieku Moravu. Naše územie stalo sa takto predmestím Viedne.
Už od jesene 1944 horúčkovite budovalo velenie nemeckého wermachtu - so silami tisícov civilného obyvateľstva nahnaného Slovenskou vládou na nútené práce - rôzne opevňovania na svahoch Malých Karpát, pod našou Kobylou a na okrajoch mesta Bratislavy. Stavali sa protitankové prekážky (tankové pasce), pevnôstky, hlboké betonové priekopy, guľometné hniezda, zvláštne guľovité betonové hniezda, ktoré boli rozložené na poli a na vyvýšených miestach. Tieto boli celkom kryté zemou a dokonale maskované. Budovali sa len pre jedného vojaka ozbrojeného protitankovou „pästou". U nás takto boli opevnené severné svahy Kobyly, najmä traťový úsek pred Vápenkou a vôbec celý vyvýšený násyp trate v dĺžke asi 3 km. Tento úsek trate je skutočne strategicky veľmi významný pre defenzívny boj, lebo ovláda celú stupavsko-bystrickú nížinu až po úpätie Malých Karpát.
