Strana 11

Devína.

Mimo jarných, snehom napájaných potôčkov niet tu jarčeka, ani povrchového prameňka. (Jeden nepatrný). Čím ďalej od Moravy sa tieto pomery znenáhle zlepšujú. Prvý silnejší prameň vyviera na severnej strane nad Horskou Tvrzou. Ďalej, smerom na východ, je týchto prameňov viac, ktorým vody sa v nížine spájajú a stekajú do Stupavky, ktorá zas pri hrádzi ústí do Moravy.

Zloženie pôdy na nížine je typu dvojakého. Zvlnená plocha je väčšinou zloženia piesko-vého a štrkového, výnimky tvorí len tam kde tu vynorená pôda jílovitá, hlinistá (okolie tehelne). Piesok a štrk je najčastejšie farby jasnej, hlina šedej.

Druhý typ je ťažká pôda v polohách najnižších a to humus z rozpadlej rašeliny. Pôda táto v nížinách je i preto ťažká, lebo je nasýtená vodou. Vrchná voda ešte i dnes, po regulácii potoka, a melioračných prácach, na mnohých miestach vystupuje na povrch a prekáža poľnohospodárstvu. Je vzhľadu tmavého, hmatu mastného.

Pomery hydrografické.

Vo vývoji obce a jej zásobovania vodou sú badateľné 4 obdobia.

Prvé obdobie sa začína po ukončení svetovej vojny, keď osada sa osamostatňuje so sídlom na Slovinci, na historickej pôde rímskej a staroslovanskej. Táto čiastka obce leží najvyššie, a obyvateľstvo sa zásobuje od nepamäti zo studne včuľ už 31.5m hlbokej