Strana 10

Vzdor tomu, že tento úsek neptunického složenia zvlášť podliehal a podlieha nivelačnej práci vody, preca sa dá s istotou súdiť, že posledná terasa Kobyly, miestami príkre spadala do Moravy a znemožnila priechod pri samom brehu rieky. Cesta z Devínskej Novej Vsi do Devína viedla Slovincom, ponad dneškajší lom, a popri prvom predhradí Devína. Priechod bol umožnený vápencovým lomom a tak sa stal snadnejší.

Na svahoch Kobyly jasne sa oddeľujú tri vegetačné pásma. Najlepšie je to viditeľné na západných úbočiach tohoto pohoria. Horné vrcholové pásmo je lesnaté, pod ním je ostro oddelené pásmo stepné, krovité a na úpätí pásmo úrodné, pokryté vinicom a ovocnými stromami. Príčina tohoto vegetačného rozvrstvenia nie je poloha geografická, výšková, ale v prvom rade geologická. Vrchol, ktorý stále vyčnieval z vôd, nebol podrobený toľkým zmenám, ako úbočia. Naložený piesok a štrk bol na niektorých miestach úplne ohlodaný, až na vápencové skaly, a tým dostaly úbočia vzhľad Krasu. Z týchto príčin sa tu vegetácii príliš nedarí a zvlášť tam nie, kde sú svahy vystavené účinkom vodným a vzdušnej eroze.

S geologickým útvarom a vegetačnými pomermi úzko súvisia aj pomery hydrografické. Na západe a severe pohoria, kde prevláda vápenec a piesok, je úplný nedostatok vody. Odkryté svahy účinkom slnka sa silne zahrievajú, silne vyžarujú a tak rozbíjajú dažďové mračná. Preto je tak zriedkavý dážď od