Strana 10
Vzdor tomu, že tento úsek neptunického složenia zvlášť podliehal a podlieha nivelačnej práci vody, predsa sa dá s istotou súdiť, že posledná terasa Kobyly, miestami príkre spadala do Moravy a znemožnila priechod pri samom brehu rieky. Cesta z Devínskej Novej Vsi do Devína viedla Slovincom, ponad dneškajší lom, a popri prvom predhradí Devína. Priechod bol umožnený vápencovým lomom a tak sa stal snadnejší.
Na svahoch Kobyly jasne sa oddeľujú tri vegetačné pásma. Najlepšie je to viditeľné na západných úbočiach tohoto pohoria. Horné vrcholové pásmo je lesnaté, pod ním je ostro oddelené pásmo stepné, krovité a na úpätí pásmo úrodné, pokryté vinicom a ovocnými stromami. Príčina tohoto vegetačného rozvrstvenia nie je poloha geografická, výšková, ale v prvom rade geologická. Vrchol, ktorý stále vyčnieval z vôd, nebol podrobený toľkým zmenám, ako úbočia. Naložený piesok a štrk bol na niektorých miestach úplne ohlodaný, až na vápencové skaly, a tým dostaly úbočia vzhľad Krasu. Z týchto príčin sa tu vegetácii príliš nedarí a zvlášť tam nie, kde sú svahy vystavené účinkom vodným a vzdušnej eroze.
S geologickým útvarom a vegetačnými pomermi úzko súvisia aj pomery hydrografické. Na západe a severe pohoria, kde prevláda vápenec a piesok, je úplný nedostatok vody. Odkryté svahy účinkom slnka sa silne zahrievajú, silne vyžarujú a tak rozbíjajú dažďové mračná. Preto je tak zriedkavý dážď od
Verný prepis (pôvodné riadkovanie)
Vzdor tomu, že tento úsek neptunického slo- ženia zvlášť podliehal a podlieha nivelač- nej práci vody, predsa sa dá s istotou súdiť, že posledná terasa Kobyly, miestami prí- kre spadala do Moravy a znemožnila prie- chod pri samom brehu rieky. Cesta z Devínskej Novej Vsi do Devína viedla Slovincom, ponad dneškajší lom, a popri prvom predhradí De- vína. Priechod bol umožnený vápencovým lo- mom a tak sa stal snadnejší. Na svahoch Kobyly jasne sa oddeľujú tri vegetačné pásma. Najlepšie je to viditeľné na západných úbočiach tohoto pohoria. Horné vrcho- lové pásmo je lesnaté, pod ním je ostro odde- lené pásmo stepné, krovité a na úpätí pás- mo úrodné, pokryté vinicom a ovocnými stro- mami. Príčina tohoto vegetačného rozvrstve- nia nie je poloha geografická, výšková, ale v prvom rade geologická. Vrchol, ktorý stále vy- čnieval z vôd, nebol podrobený toľkým zme- nám, ako úbočia. Naložený piesok a štrk bol na niektorých miestach úplne ohlodaný, až na vápencové skaly, a tým dostaly úbočia vzhľad Krasu. Z týchto príčin sa tu vegetácii príliš nedarí a zvlášť tam nie, kde sú svahy vysta- vené účinkom vodným a vzdušnej eroze. S geologickým útvarom a vegetačnými po- mermi úzko súvisia aj pomery hydrografické. Na západe a severe pohoria, kde prevláda vá- penec a piesok, je úplný nedostatok vody. Od- kryté svahy účinkom slnka sa silne zahrie- vajú, silne vyžarujú a tak rozbíjajú dažďo- vé mračná. Preto je tak zriedkavý dážď od