Strana 25

že hradište druhé je povodu slovanského, t. j z doby hradišťnej. Na západnom okraji tohoto hradišťa vidieť dosť silnú vrstvu dreveného uhlia zo zuholnatelých trámov. Sú to nepochybne stopy veľkého požiaru, ktorému hradišťe, alebo len jeho čiastka padla v obeť." Že z ktorej doby je hradište prvé to sa s určitosťou dnes ešte nemôže povedať; je rozhodne staršieho pôvodu ako druhé. Podľa nálezov vyskytujú sa tu archeologické pamiatky z dôb rímskych, laténskych, ale sice i z doby hallštattskej, ako prechodnej doby bronzovej do železnej.

Zo strategického hľadiska so zreteľom na tehdajší spôsob bojov dá sa súdiť, že toto hradište bolo prvé na tomto panujúcom vŕšku.

Otázka pôvodu tretieho, obdĺžnikového hradiska je dosaváď nerozriešená, len toľko sa vie že je to opevnenie najmladšie.

Podobne nie je rozriešený vrchol Kobyly, kde sú sice zrejmé stopy opevňovania. Temeno Kobyly trvale obydlené sotva bolo, ale isté slúžilo ako strážny bod a strategické centrum v dobách nepriateľského útoku.

Tato krajne vyvýšené miesto bolo svedkom mnohých, rušných, historických udalostí.

Pod Kobylou siahly pudujúce karavány zaťažené jantárom a inými surovinami ďalekého severu. Kobyla videla siahnuť pozdĺž Karpát kmeny Indoeuropanov, hľadajúcich nové sídlo, pozorovala ich urputný, a víťazný boj; videla sice príboj germán-