Strana 26

skych zástupov bojujúcich s rímskymi hradbami a konečne záplavu tohoto kraja Slovanmi. Neskoršie ožívaly sa jej úbočia bojujúcim revom Krutých Tatárov a sice videla hrdiuskosť a tragédiu Otokara proti Rudolfovi Habsburgskému a odboj jeho šľachty. Napokon bola svedkom záplavy tureckých hord, invázie Napoleona, ktorý už moderným válečným prostriedkom, pušným prachom, dokončil srdce tohoto opevnenia, t. j. samotný hrad devínsky a po bitke Rakúšanov s Prusmi konečne priviťala postupujúce vojenské rady Čechoslovákov od Devínskeho jazera po skončení svetovej vojny.

Je málo krajov, ktoré by sa takou historickou pestrosťou mohly pochváliť."

Touto reťazou hradísk opevnenie centra hradu ale nebolo ukončené. Pamiatky z doby hradišťnej sa našly aj nad Vápenkou. Miesto toto ale padá v obeť vápencovému lomu. Tiež na ďalšom úseku za „Borníkom" boly opevnené hniezda, ovšem už menej významné.

Osamelý kopec „Glavica" (kóta 208m) o ktorom kolujú rôzne povesti bol tiež takýmto opevneným hniezdom. Ľud báji, že je to mohyla vojenského veľmuža, - že je tu pochovaný švédopluk -, že kopec nanosili turecký vojaci v čiapkach za jednu noc z štrku a kolujú ešte aj iné povesti.

Zvláštne a podivné je, že tento kopec zloženia inač dosť kyprého, svahov strmých, nivelačná práca vody nezničila, stojí samostatne a vypína sa asi 50 metrov nad okolie. Dnes je husto porastený agátom a len toľko sa o ňom môže