BETA — projekt v aktívnom vývoji, prepisy a funkcie priebežne pribúdajú
Kniha I · rukopis · strana v knihe 26istota: stredná

Strana 26

skych zástupov bojujúcich s rímskymi hradbami a konečne záplavu tohoto kraja Slovanmi. Neskoršie ožívaly sa jej úbočia bojujúcim revom Krutých Tatárov a sice videla hrdiuskosť a tragédiu Otokara proti Rudolfovi Habsburgskému a odboj jeho šľachty. Napokon bola svedkom záplavy tureckých hord, invázie Napoleona, ktorý už moderným válečným prostriedkom, pušným prachom, dokončil srdce tohoto opevnenia, t. j. samotný hrad devínsky a po bitke Rakúšanov s Prusmi konečne priviťala postupujúce vojenské rady Čechoslovákov od Devínskeho jazera po skončení svetovej vojny.

Je málo krajov, ktoré by sa takou historickou pestrosťou mohly pochváliť."

Touto reťazou hradísk opevnenie centra hradu ale nebolo ukončené. Pamiatky z doby hradišťnej sa našly aj nad Vápenkou. Miesto toto ale padá v obeť vápencovému lomu. Tiež na ďalšom úseku za „Borníkom" boly opevnené hviezda, avšak už menej významné.

Osamelý kopec „Glavica" (kóta 208m) o ktorom kolujú rôzne povesti bol tiež takýmto opevneným hniezdom. Ľud báji, že je to mohyla vojenského veľmuža, - že je tu pochovaný švédopluk -, že kopec nanosili turecký vojaci v čiapkach za jednu noc z štrku a kolujú ešte aj iné povesti.

Zvláštne a podivné je, že tento kopec zloženia inač dosť kyprého, svahov strmých, nivelačná práca vody nezničila, stojí samostatne a vypína sa asi 50 metrov nad okolie. Dnes je husto porastený agátom a len toľko sa o ňom môže

Verný prepis (pôvodné riadkovanie)
skych zástupov bojujúcich s rímskymi hrad-
bami a konečne záplavu tohoto kraja Slovan-
mi. Neskoršie ožívaly sa jej úbočia bojujúcim
revom Krutých Tatárov a sice videla hrdiu-
skosť a tragédiu Otokara proti Rudolfovi Hab-
sburgskému a odboj jeho šľachty. Napokon bo-
la svedkom záplavy tureckých hord, invázie
Napoleona, ktorý už moderným válečným
prostriedkom, pušným prachom, dokončil srdce
tohoto opevnenia, t. j. samotný hrad devínsky a
po bitke Rakúšanov s Prusmi konečne priviťa-
la postupujúce vojenské rady Čechoslovákov
od Devínskeho jazera po skončení svetovej vojny.

Je málo krajov, ktoré by sa takou historic-
kou pestrosťou mohly pochváliť."

Touto reťazou hradísk opevnenie centra hra-
du ale nebolo ukončené. Pamiatky z doby hra-
dišťnej sa našly aj nad Vápenkou. Miesto toto
ale padá v obeť vápencovému lomu. Tiež na
ďalšom úseku za „Borníkom" boly opevnené hviez-
da, avšak už menej významné.

Osamelý kopec „Glavica" (kóta 208m) o kto-
rom kolujú rôzne povesti bol tiež takýmto opev-
neným hniezdom. Ľud báji, že je to mohyla vo-
jenského veľmuža, - že je tu pochovaný švédo-
pluk -, že kopec nanosili turecký vojaci v čiap-
kach za jednu noc z štrku a kolujú ešte aj iné
povesti.

Zvláštne a podivné je, že tento kopec zloženia
inač dosť kyprého, svahov strmých, nivelačná
práca vody nezničila, stojí samostatne a vypí-
na sa asi 50 metrov nad okolie. Dnes je husto
porastený agátom a len toľko sa o ňom môže