Strana 27

súdiť, že v dobe hradišťnej bol prednou strážou hradísť. Na jeho vrcholku so strany od Kobyly je umele vyhĺbené, široké koryto a takto využitkovaná zem v podobe polkruhu tvorí vencový násyp. Vrchol sa podobá podkovy otvorenej smerom k hradišťiam. Na samotnej Glavici sa ešte nenašly archeologické nálezy, len v blízkosti jej na poliach, medzi Glavicou a Rexačníkom.

Najstaršie archeologické nálezy z doby neolitickej našly sa na plytkej skalnej terase, dnes už úplne zastavenej a pomenovanej „Kaštieľom". Toto návršie má typický ráz hradišťia, ale bohužiaľ jeho veľká čiastka bola tiež zničená lomom. Tým, že je stále obývaný, prestavovaný, skoro úplne stratil svoju originalitu a ťažko je niečo určitého o ňom súdiť. Isté je, že toto miesto bolo obydlené už v najstarších dobách ľudstva. V hradišťnej dobe musela tu byť značná slovanská osada, ktorá siahala až nad terajšiu cestu, kde stojí dnes „Peslákov majer".

Konečne je nutno spamätiť ešte aj náležište marcheggského mostu, asi tam kde sa rozvetvuje železničná trať." Podľa dosavádnych nálezov bolo toto miesto obydlené skoro vo všetkých hlavných dobách predhistorických, a to od neolitu až po dobu hradišťnú. Je to súčasne dôkaz, že tu pokračovala spomenutá pomoravská obchodná cesta s blízkosťou brodu cez Moravu. Nálezy z neolitu (mladšej doby kamennej): 2 (dve) plaché kopytovité sekery kamenné, niekoľko nezdobených črepov, noha z nejakej nádoby zo svetlej, dobre plavenej hliny, rôzne menšie črepy.