Strana 45

vateľstva Dev. Novej Vsi sa hlásila k národnosti
chorvátskej, pri poslednom a predposlednom po-
pise za Československej republiky s nepatrnou
výnimkou všetko obyvateľstvo sa hlásilo k ná-
rodnosti slovenskej, poťažne československej. Pod-
ľa posledného popisu chorvátsku národnosť
priznali len dvaja obyvatelia.

Blízky slávsky pôvod, a bratský slovenský
jazyk úzko spája chorvátske obyvateľstvo s
obyvateľstvom slovenským; ušľachtilé city
družnosti, priateľstva a vzájomnej lásky silne
zakorenily. Slovenská reč, ktorú bez výnim-
ky všetci ovládajú, ich rovnako viaže k
novému domovu, ako i slovenská hruda,
ktorá ich tu živí už skoro 400 rokov. -

Po vymretí Žigrajovcov, grófov z Pezinku
a Svätého Juru, pripadol devínsky hrad i
s okolím uhorskému kráľovi Ferdinandovi I.,
ktorý ho daroval svojmu prívržencovi Andre-
jovi Báthorymu. Po smrti Báthoryho pri-
padá hrad zase korune a len v roku 1612
dal ho kráľ Matyáš II. Jánovi Keglevi-
čovi. Po smrti Matyášovej zmocnil sa hra-
du v roku 1620 Gabriel Bethlen. Nebol
ale dlho majiteľom hradu, lebo rozhodnu-
tím mikulovského snemu hrad bol prá-
voplatne prisúdený cisárovi Ferdinandovi II.

V roku 1635 prešiel hrad ako dedičný
majetok do rúk Pavla Pálffyho, ktorý sa
pozdejšie stal uhorským palatínom.

Za Pálffyovcov (1635-1680) bol hrad
znovu opravený a rozšírený. Pristavené boly
početné obytné staviská, strážnice, strážne