Strana 45
vateľstva Dev. Novej Vsi sa hlásila k národnosti chorvátskej, pri poslednom a predposlednom popise za Československej republiky s nepatrnou výnimkou všetko obyvateľstvo sa hlásilo k národnosti slovenskej, poťažne československej. Podľa posledného popisu chorvátsku národnosť priznali len dvaja obyvatelia.
Blízky slávsky pôvod, a bratský slovenský jazyk úzko spája chorvátske obyvateľstvo s obyvateľstvom slovenským; ušľachtilé city družnosti, priateľstva a vzájomnej lásky silne zakorenily. Slovenská reč, ktorú bez výnimky všetci ovládajú, ich rovnako viaže k novému domovu, ako i slovenská hruda, ktorá ich tu živí už skoro 400 rokov. -
Po vymretí Žigrajovcov, grófov z Pezinku a Svätého Juru, pripadol devínsky hrad i s okolím uhorskému kráľovi Ferdinandovi I., ktorý ho daroval svojmu prívržencovi Andrejovi Báthorymu. Po smrti Báthoryho pripadá hrad zase korune a len v roku 1612 dal ho kráľ Matyáš II. Jánovi Keglevičovi. Po smrti Matyášovej zmocnil sa hradu v roku 1620 Gabriel Bethlen. Nebol ale dlho majiteľom hradu, lebo rozhodnutím mikulovského snemu hrad bol právoplatne prisúdený cisárovi Ferdinandovi II.
V roku 1635 prešiel hrad ako dedičný majetok do rúk Pavla Pálffyho, ktorý sa pozdejšie stal uhorským palatínom.
Za Pálffyovcov (1635-1680) bol hrad znovu opravený a rozšírený. Pristavené boly početné obytné staviská, strážnice, strážne
