Strana 46
veže, t. zv. „varty."
V druhej polovici XVII. storočia stiahli okolo Devína a Dev. Novej Vsi Turci ustupujúci od Viedne a na čas sa hradu zmocnil Emerich Tökölyi, ktorému ho však onedlho odňal Karol Lothrinský.
V XVIII. storočí hrad, ako všetky ostatné hrady, pomaly stáva sa bezvýznamným z hľadiska vojanského, následkom už modernejších bojových prostriedkov a rapídne upadáva. V roku 1809 ho Napoleonová posádka pri svojam odchode k Aspram vyhodila pušným prachom do povetria.
Tento hrad, ako dedičný majetok Pálffyovcov a historickú pamiatku odkúpila republika Československá v r. 1931 za
Doba poddanstva.
Presné, písomné pamiatky vzťahujúce sa už na samostní Devínsku Novú Ves zachovaly sa z roku 1768, ktoré vrhajú už jasnejšie svetlo na vnútorné pomery obce, hlavne na práva a povinnosti občianstva v dobe poddanstva. Je to urbár, súhrn predpisov upravujúcich právne pomery poddaných k majiteľom pozemkov, vydaný za panovania Márii Terezii.
Medzníkom tak ako všade inde aj tu bolo revolučné hnutie v rokoch 1848-49. Do týchto revolučných rokov všetko obyvateľstvo tvorilo dve hlavné kasty: na jednej strane bol lo všemožný zemepán a na druhej ubiedený poddaný. Tunajším zemepánam bola genedický od XVI. storočia grófska rodina
Verný prepis (pôvodné riadkovanie)
veže, t. zv. „varty." V druhej polovici XVII. storočia stiahli oko- lo Devína a Dev. Novej Vsi Turci ustupujú- ci od Viedne a na čas sa hradu zmocnil Emerich Tökölyi, ktorému ho však onedlho odňal Karol Lothrinský. V XVIII. storočí hrad, ako všetky ostatné hrady, pomaly stáva sa bezvýznamným z hľadiska vojanského, následkom už moder- nejších bojových prostriedkov a rapídne upa- dáva. V roku 1809 ho Napoleonová posád- ka pri svojam odchode k Aspram vyhodi- la pušným prachom do povetria. Tento hrad, ako dedičný majetok Pál- ffyovcov a historickú pamiatku odkúpila republika Československá v r. 1931 za Doba poddanstva. Presné, písomné pamiatky vzťahujúce sa už na samostní Devínsku Novú Ves zachovaly sa z roku 1768, ktoré vrhajú už jasnejšie svetlo na vnútorné pomery obce, hlavne na práva a povinnosti občianstva v dobe pod- danstva. Je to urbár, súhrn predpisov upra- vujúcich právne pomery poddaných k ma- jiteľom pozemkov, vydaný za panovania Márii Terezii. Medzníkom tak ako všade inde aj tu bo- lo revolučné hnutie v rokoch 1848-49. Do tých- to revolučných rokov všetko obyvateľstvo tvo- rilo dve hlavné kasty: na jednej strane bol lo všemožný zemepán a na druhej ubiede- ný poddaný. Tunajším zemepánam bola genedický od XVI. storočia grófska rodina