Strana 46

veže, t. zv. „varty."

V druhej polovici XVII. storočia stiahli okolo Devína a Dev. Novej Vsi Turci ustupujúci od Viedne a na čas sa hradu zmocnil Emerich Tökölyi, ktorému ho však onedlho odňal Karol Lothrinský.

V XVIII. storočí hrad, ako všetky ostatné hrady, pomaly stáva sa bezvýznamným z hľadiska vojanského, následkom už modernejších bojových prostriedkov a rapídne upadáva. V roku 1809 ho Napoleonová posádka pri svojam odchode k Aspram vyhodila pušným prachom do povetria.

Tento hrad, ako dedičný majetok Pálffyovcov a historickú pamiatku odkúpila republika Československá v r. 1931 za

Doba poddanstva.

Presné, písomné pamiatky vzťahujúce sa už na samostní Devínsku Novú Ves zachovaly sa z roku 1768, ktoré vrhajú už jasnejšie svetlo na vnútorné pomery obce, hlavne na práva a povinnosti občianstva v dobe poddanstva. Je to urbár, súhrn predpisov upravujúcich právne pomery poddaných k majiteľom pozemkov, vydaný za panovania Márii Terezii.

Medzníkom tak ako všade inde aj tu bolo revolučné hnutie v rokoch 1848-49. Do týchto revolučných rokov všetko obyvateľstvo tvorilo dve hlavné kasty: na jednej strane bol lo všemožný zemepán a na druhej ubiedený poddaný. Tunajším zemepánam bola genedický od XVI. storočia grófska rodina