Strana 47

Pálffyova. V rukách grundového pána sa sústrediovala všetká moc. Tento podliehal priamo „stolici" - (stoličnému úradu) - Moc zemepána ovšem bola zvláštnymi predpismi upravená, ale v týchto predpisoch bolo toľko možnosti odbočiť v neprospech poddaného, že práva robotujúceho ľudu považovaly sa len za formalitu. Urbár bol prostredníkom, urbárske právo zas daňovým kľúčom medzi zemepánom a poddaným.

„Starostenský" (rychtársky) úrad jestvoval, ale nemal skoro žiadnej právomoci. Na starostenský úrad vyznačil zemepán troch svojich poddaných - obyvateľov osady. Z týchto troch vyznačených si osadníci za prítomnosti „panského oficiera" vyvolili jedného za starostu. Takto vyvoleného rychtára mal právo zemepán bárskedy z úradu - „shodiť" - áno i „trestať" a podobným spôsobom navrhnúť osadníkom zas iných troch. „Notáriusa" a „Prísažných" volili si osadníci sami a tiež boli oprávnení týchto bárskedy prepustiť." Úrad starostenský v tom čase bol veľmi obšírny. Rychtár mal inkasantnú a exekusívnu moc od zemepána, ale ani on sám nebol oslobodený od rôznych poplatkov a roboty. Jestli exekusívne zakročenie starostu bolo bezvýsledné, vyslaní boli exekútori od stolici, ktorým ale poddaný musel za každý deň platiť „jeden - jeden groš."

Nakoľko v tom čase ešte žiadneho daňového kľúča nebolo a majetkové pomery osadníkov neboly rovnaké, všetky „daňové" poplat-