BETA — projekt v aktívnom vývoji, prepisy a funkcie priebežne pribúdajú
Kniha I · rukopis · strana v knihe 47istota: vysoká

Strana 47

Pálffyova. V rukách grundového pána sa sústrediovala všetká moc. Tento podliehal priamo „stolici" - (stoličnému úradu) - Moc zemepána ovšem bola zvláštnymi predpismi upravená, ale v týchto predpisoch bolo toľko možnosti odbočiť v neprospech poddaného, že práva robotujúceho ľudu považovaly sa len za formalitu. Urbár bol prostredníkom, urbárske právo zas daňovým kľúčom medzi zemepánom a poddaným.

„Starostenský" (rychtársky) úrad jestvoval, ale nemal skoro žiadnej právomoci. Na starostenský úrad vyznačil zemepán troch svojich poddaných - obyvateľov osady. Z týchto troch vyznačených si osadníci za prítomnosti „panského oficiera" vyvolili jedného za starostu. Takto vyvoleného rychtára mal právo zemepán bárskedy z úradu - „shodiť" - áno i „trestať" a podobným spôsobom navrhnúť osadníkom zas iných troch. „Notáriusa" a „Prísažných" volili si osadníci sami a tiež boli oprávnení týchto bárskedy prepustiť." Úrad starostenský v tom čase bol veľmi obšírny. Rychtár mal inkasantnú a exekusívnu moc od zemepána, ale ani on sám nebol oslobodený od rôznych poplatkov a roboty. Jestli exekusívne zakročenie starostu bolo bezvýsledné, vyslaní boli exekútori od stolici, ktorým ale poddaný musel za každý deň platiť „jeden - jeden groš."

Nakoľko v tom čase ešte žiadneho daňového kľúča nebolo a majetkové pomery osadníkov neboly rovnaké, všetky „daňové" poplat-

Verný prepis (pôvodné riadkovanie)
Pálffyova. V rukách grundového pána sa sú-
strediovala všetká moc. Tento podliehal pria-
mo „stolici" - (stoličnému úradu) - Moc zemepá-
na ovšem bola zvláštnymi predpismi uprave-
ná, ale v týchto predpisoch bolo toľko mož-
nosti odbočiť v neprospech poddaného, že prá-
va robotujúceho ľudu považovaly sa len za for-
malitu. Urbár bol prostredníkom, urbárske
právo zas daňovým kľúčom medzi zemepá-
nom a poddaným.

„Starostenský" (rychtársky) úrad jestvoval,
ale nemal skoro žiadnej právomoci. Na sta-
rostenský úrad vyznačil zemepán troch svo-
jich poddaných - obyvateľov osady. Z týchto
troch vyznačených si osadníci za prítomnosti
„panského oficiera" vyvolili jedného za sta-
rostu. Takto vyvoleného rychtára mal právo
zemepán bárskedy z úradu - „shodiť" - áno
i „trestať" a podobným spôsobom navrhnúť osad-
níkom zas iných troch. „Notáriusa" a „Prísaž-
ných" volili si osadníci sami a tiež boli opráv-
není týchto bárskedy prepustiť." Úrad sta-
rostenský v tom čase bol veľmi obšírny. Rych-
tár mal inkasantnú a exekusívnu moc od
zemepána, ale ani on sám nebol oslobode-
ný od rôznych poplatkov a roboty. Jestli
exekusívne zakročenie starostu bolo bezvýsled-
né, vyslaní boli exekútori od stolici, ktorým
ale poddaný musel za každý deň platiť
„jeden - jeden groš."

Nakoľko v tom čase ešte žiadneho daňo-
vého kľúča nebolo a majetkové pomery osad-
níkov neboly rovnaké, všetky „daňové" poplat-