Strana 47
Pálffyova. V rukách grundového pána sa sústrediovala všetká moc. Tento podliehal priamo „stolici" - (stoličnému úradu) - Moc zemepána ovšem bola zvláštnymi predpismi upravená, ale v týchto predpisoch bolo toľko možnosti odbočiť v neprospech poddaného, že práva robotujúceho ľudu považovaly sa len za formalitu. Urbár bol prostredníkom, urbárske právo zas daňovým kľúčom medzi zemepánom a poddaným.
„Starostenský" (rychtársky) úrad jestvoval, ale nemal skoro žiadnej právomoci. Na starostenský úrad vyznačil zemepán troch svojich poddaných - obyvateľov osady. Z týchto troch vyznačených si osadníci za prítomnosti „panského oficiera" vyvolili jedného za starostu. Takto vyvoleného rychtára mal právo zemepán bárskedy z úradu - „shodiť" - áno i „trestať" a podobným spôsobom navrhnúť osadníkom zas iných troch. „Notáriusa" a „Prísažných" volili si osadníci sami a tiež boli oprávnení týchto bárskedy prepustiť." Úrad starostenský v tom čase bol veľmi obšírny. Rychtár mal inkasantnú a exekusívnu moc od zemepána, ale ani on sám nebol oslobodený od rôznych poplatkov a roboty. Jestli exekusívne zakročenie starostu bolo bezvýsledné, vyslaní boli exekútori od stolici, ktorým ale poddaný musel za každý deň platiť „jeden - jeden groš."
Nakoľko v tom čase ešte žiadneho daňového kľúča nebolo a majetkové pomery osadníkov neboly rovnaké, všetky „daňové" poplat-
Verný prepis (pôvodné riadkovanie)
Pálffyova. V rukách grundového pána sa sú- strediovala všetká moc. Tento podliehal pria- mo „stolici" - (stoličnému úradu) - Moc zemepá- na ovšem bola zvláštnymi predpismi uprave- ná, ale v týchto predpisoch bolo toľko mož- nosti odbočiť v neprospech poddaného, že prá- va robotujúceho ľudu považovaly sa len za for- malitu. Urbár bol prostredníkom, urbárske právo zas daňovým kľúčom medzi zemepá- nom a poddaným. „Starostenský" (rychtársky) úrad jestvoval, ale nemal skoro žiadnej právomoci. Na sta- rostenský úrad vyznačil zemepán troch svo- jich poddaných - obyvateľov osady. Z týchto troch vyznačených si osadníci za prítomnosti „panského oficiera" vyvolili jedného za sta- rostu. Takto vyvoleného rychtára mal právo zemepán bárskedy z úradu - „shodiť" - áno i „trestať" a podobným spôsobom navrhnúť osad- níkom zas iných troch. „Notáriusa" a „Prísaž- ných" volili si osadníci sami a tiež boli opráv- není týchto bárskedy prepustiť." Úrad sta- rostenský v tom čase bol veľmi obšírny. Rych- tár mal inkasantnú a exekusívnu moc od zemepána, ale ani on sám nebol oslobode- ný od rôznych poplatkov a roboty. Jestli exekusívne zakročenie starostu bolo bezvýsled- né, vyslaní boli exekútori od stolici, ktorým ale poddaný musel za každý deň platiť „jeden - jeden groš." Nakoľko v tom čase ešte žiadneho daňo- vého kľúča nebolo a majetkové pomery osad- níkov neboly rovnaké, všetky „daňové" poplat-