Strana 63

bolo len veľmi málo cítiť." V nasledujúcich, rokoch sa to stupňovalo, a vyvrcholilo, až v rokoch 1917-18. Tunajšiu biedu a nedostatok smierňovala tá okolnosť, že obyvatelia, - i nerolníci, - mali menšie-väčšie pozemky, na ktorých si tie základné a najnutnejšie potraviny, hlavne raž a zemiaky pre svoju domácnosť vypestovali. Veľký nedostatok sa javil zvlášť v textilných výrobkoch. Koža, remeň, obuv, boly tiež veľmi hľadané potreby. Tieto veci si občania zaopatrovali výmenou za vypestované potraviny, z Viedne. Zavedený bol lístkový systém a to zvlášť na potraviny. Čoskoro sa objavil nedostatok petroleja; tento si tiež vymieňali za vypestované poľné suroviny, lebo na lístky sa dostávalo len veľmi malé množstvo potravín. V mnohých domoch večer sa vôbec nezapaľovalo svetlo. V iných zas objavily sa starodávne kahančeky napájané obyčajne svieškou masťou, keďže oleja vôbec nebolo. Neskoršie sa rozšírily plynové, acetylénové lampy a karbid sa stal vzácnym.

Múku nahradzovaly mlynské výrobky z kukurice. V niektorých domoch si na malých šrotovníkoch aj sami mleli (ručne) kukuricu. Z kukuričnej múky piekli chlieb alebo chlebíčkom podobné pecne. Často sa jedla kukurica aj v podobe polenty a to v mnohých domoch. Inde varili a piekli aj z ražnej a jačmennej múky.

Cukru tiež nebolo. V niektorých domoch sladilo sa potajamky chemickou náhražkou,