Strana 66

prichádzali domov, aby sa zásobili nejakými potravinami.

Ľud s veľkou obavou pozeral sa do nastávajúcej zimy. Prišiel deň 28. októbra. Nápadná tichosť, nikto nevedel z občanov čo sa deje vo veľkých strediskách Európy, noviny mlčaly; nikto netušil, že na frontoch strhol sa posledný vír, aby táto dráma bola efektne ukončená.

Spojenecká armáda sa razom začala rozpadávať. Prvé skupy vracajúceho sa vojska dorazily do Dev. Nov. Vsi z talianskeho bojišťa až 1-2 novembra s radosťou a nadšene oznamujúc, že vojna sa ukončila. Toto nadšenie ale čoskoro ochablo, lebo vrátivší vojaci nenašli doma potraviny. Múku nebolo možno dostať už vyše dvoch mesiacov ani na lístky. Zemiaky a iné na poli vypestované prírodniny už aj v malom sa prenášaly do Viedne, aby sa sohnal nejaký groš na šatstvo a obuv. Z nepatrného, úradného pridelu potravín určitá čiastka musela byť uskladnená, ako rezerva. Tento sklad rezervných potravín sa nachádzal v zadnej miestnosti rím. kat. školskej budovy.

Pozornosť vrátivších bojovníkov a občianstva obrátila sa na tento rezervný sklad.

Dňa 2. novembra 1918. Jakub Turner, predválečný člen obecného zastupiteľstva vyzval vedúcich obce, aby vzhľadom na to, že vojsko sa hromadne vracia, bola táto rezervná zásoba uskladnených potravín rozdelená, ale nie podľa starého spôsobu, t. j. tak, že múka sa vydá jednotlivým obchodníkom, ale tiež majú roz-