Strana 66
prichádzali domov, aby sa zásobili nejakými potravinami.
Ľud s veľkou obavou pozeral sa do nastávajúcej zimy. Prišiel deň 28. októbra. Nápadná tichosť, nikto nevedel z občanov čo sa deje vo veľkých strediskách Európy, noviny mlčaly; nikto netušil, že na frontoch strhol sa posledný vír, aby táto dráma bola efektne ukončená.
Spojenecká armáda sa razom začala rozpadávať. Prvé skupy vracajúceho sa vojska dorazily do Dev. Nov. Vsi z talianskeho bojišťa až 1-2 novembra s radosťou a nadšene oznamujúc, že vojna sa ukončila. Toto nadšenie ale čoskoro ochablo, lebo vrátivší vojaci nenašli doma potraviny. Múku nebolo možno dostať už vyše dvoch mesiacov ani na lístky. Zemiaky a iné na poli vypestované prírodniny už aj v malom sa prenášaly do Viedne, aby sa sohnal nejaký groš na šatstvo a obuv. Z nepatrného, úradného pridelu potravín určitá čiastka musela byť uskladnená, ako rezerva. Tento sklad rezervných potravín sa nachádzal v zadnej miestnosti rím. kat. školskej budovy.
Pozornosť vrátivších bojovníkov a občianstva obrátila sa na tento rezervný sklad.
Dňa 2. novembra 1918. Jakub Turner, predválečný člen obecného zastupiteľstva vyzval vedúcich obce, aby vzhľadom na to, že vojsko sa hromadne vracia, bola táto rezervná zásoba uskladnených potravín rozdelená, ale nie podľa starého spôsobu, t. j. tak, že múka sa vydá jednotlivým obchodníkom, ale tiež majú roz-
Verný prepis (pôvodné riadkovanie)
prichádzali domov, aby sa zásobili nejaký- mi potravinami. Ľud s veľkou obavou pozeral sa do nastá- vajúcej zimy. Prišiel deň 28. októbra. Nápad- ná tichosť, nikto nevedel z občanov čo sa de- je vo veľkých strediskách Európy, noviny mlča- ly; nikto netušil, že na frontoch strhol sa posled- ný vír, aby táto dráma bola efektne ukonče- ná. Spojenecká armáda sa razom začala rozpa- dávať. Prvé skupy vracajúceho sa vojska do- razily do Dev. Nov. Vsi z talianskeho bojišťa až 1-2 novembra s radosťou a nadšene oznamu- júc, že vojna sa ukončila. Toto nadšenie ale čoskoro ochablo, lebo vrátivší vojaci nenašli doma potraviny. Múku nebolo možno dostať už vyše dvoch mesiacov ani na lístky. Zemiaky a iné na poli vypestované prírodniny už aj v malom sa prenášaly do Viedne, aby sa so- hnal nejaký groš na šatstvo a obuv. Z nepa- trného, úradného pridelu potravín určitá čiastka musela byť uskladnená, ako rezerva. Tento sklad rezervných potravín sa nachádzal v zadnej miestnosti rím. kat. školskej budovy. Pozornosť vrátivších bojovníkov a občian- stva obrátila sa na tento rezervný sklad. Dňa 2. novembra 1918. Jakub Turner, pred- válečný člen obecného zastupiteľstva vyzval vedúcich obce, aby vzhľadom na to, že vojsko sa hromadne vracia, bola táto rezervná zásoba uskladnených potravín rozdelená, ale nie pod- ľa starého spôsobu, t. j. tak, že múka sa vydá jednotlivým obchodníkom, ale tiež majú roz-