Školy a školstvo

Dossier zostavený výhradne z prepisov Pamätnej knihy obce Devínska Nová Ves (Kniha I a Kniha II), z priečinkov `prepisy-citatelne/Časť I/DNV_1` a `DNV_2`. Pri každom fakte je uvedená citácia strany podľa frontmattera prepisu (`strana_v_knihe`) a číslo skenu (názov súboru v priečinku).

Poznámka k metóde: prehľadaných bolo všetkých 174 strán Knihy I a 114 strán Knihy II na výrazy škol/učiteľ/učeb/žiak/trieda/rechtor/mešťiansk/gymnáz/jasle/škôlk/materská (aj s ohybmi, case-insensitive). Nájdených bolo 75 strán s hitom (50 v Knihe I, 25 v Knihe II); z toho 8 bolo po prečítaní vyhodnotených ako irelevantné pre tému školstva: DNV_1/021 a DNV_1/107 a DNV_1/120 (zhoda na „škôlka" v zmysle *Štátna ovocinárska škôlka* – ovocinárska škôlka pri ceste do Lamača, nič spoločné so školstvom), DNV_1/082 a DNV_2/016, DNV_2/017, DNV_2/065, DNV_2/100 (zhoda na slovo „(vy)striedal/(s)triedať" obsahujúce reťazec „trieda", nesúvisí so školskou triedou). Kľúčové slovo „gymnáz" sa v celom prehľadanom rozsahu nevyskytlo ani raz – pozri kapitolu 6. Zvyšných 67 strán je spracovaných nižšie. Dôležité upozornenie k terminológii: kronika často používa slovo „škôlka" v zmysle *Štátna ovocinárska škôlka* (sadovnícka/ovocinárska škôlka pri ceste do Lamača) – ide o odlišnú inštitúciu od materskej škôlky/škôlky pre deti, v dossieri sú obe dôsledne rozlíšené.

---

1. Najstaršie školstvo a rechtori

• Presná doba vzniku tunajšej ľudovej školy je podľa kronikára neznáma. Podľa zápisov v Kanonických visitáciách cirkevná (rím. kat.) škola jestvovala už dávnejšie – ešte pred vydaním školského zákona v r. 1868. Dejiny škôl boli chronologicky vedené v školských kronikách, obecný kronikár sa preto obmedzuje len na krátky opis vývoja miestnych škôl. (Kniha I, s. 92)
• Podľa Kanonickej visitácie z roku 1782 sú zaznačené práva a povinnosti rechtora menom Ján Mihalovic, organistu a syntaxistu, ktorý – podľa údajov – ovládal dokonale slovenčinu a maďarčinu len stredne. Jeho povinnosti boli: denne trikrát zvoniť, pomáhať duchovnému obliekať a vyzliekať omšové rúcho a sprevádzať ho pri zaopatrovaní, deti vyučovať a učiť aj náboženstvo. Za zvonenie pri búrkach („odháňanie oblakov") dostával osobitnú odmenu od vinohradníkov a hospodárov. (Kniha I, s. 89)
• Dôchodky rechtora podľa toho istého súpisu z roku 1782 činili 131 zlatých a cca 21–27 grajciarov, mimo niektorých naturálií. (Kniha I, s. 90)
• (Kontext: cirkevný archív devínsky – kam do XVIII. storočia patrila cirkevná obec – i s matrikami zhorel; požiarom boli zničené všetky stopy minulosti obce zo stredoveku, teda aj prípadné staršie záznamy o škole. Pozri aj dossier o hasičoch a požiaroch.) (Kniha I, s. 90)
• Najstaršia doložená školská budova: podľa zápisu z r. 1812 bola školská budova opustená, vlhká a „stojí blízko skazy". Pozostávala len z jednej malej učebnej miestnosti. Bol to jednoduchý rolnícky domček na Slovinci, č. d. 197 (majiteľom v čase písania kroniky bol Vendel Lucinger). Či sa predtým vyučovalo v inej budove, kronikár uvádza, že „nič istého sa nevie". (Kniha I, s. 92)
• V roku 1822 už bola iná školská budova, stavaná z kameňa a tehál, pokrytá slamou, stojaca asi v prostriedku obce, blízko farskej budovy – dom č. 207 (majiteľ v čase kroniky Štefan Beleš). Boli v nej dve izby pre organistu-učiteľa, jedna väčšia učebňa, komora, drevareň, maštaľ, dvor a záhrada. Vydržiavala ju cirkevná obec. Budova bola neskôr upravená na dve triedy a vyučovalo sa v nej až do roku 1898. (Kniha I, s. 92)
• Zemianske domy č. 101, 102, 103 (postavené v blízkosti kostola) sú v kronike výslovne spojené s neskoršou funkciou školy: dom č. 103 je označený ako „budova bývalej rím. kat. školy". V záhrade tejto „starej školskej budovy" stála (aj v čase písania kroniky) malá filagória, čiastočne v gotickom slohu z kameňa, s nápisom z roku 1756 – letohrádok neskôr prerobený na kaplnku. (Kniha I, s. 56)
• Škola sa v kronike spomína aj ako činiteľ jazykovej a kultúrnej asimilácie miestnych Chorvátov: „Stúpajúca civilizácia kraja, príbuzný slaviansky jazyk, prespolné sňatky a nedostatok horvátských kňazov, asimilačný proces len urýchľuje. Škola na tomto asimilačnom procese v poslednej dobe je tiež účastná." (Kniha I, s. 44)
• Z obdobia pred zriadením poštového úradu (do r. 1891) kronika uvádza, že poštovňu spravovala „istá pani Zábrecká, ktorej manžel bol v tom čase tunajším učiteľom i notárom" – zrejme ide o Jozefa Zábreckého, uvádzaného v neskoršom menoslove učiteľov ako „organista-učiteľ a notár" pôsobiaci od r. 1848 (pozri kapitolu 3). (Kniha I, s. 97)
• V roku 1884 predstavenstvo obce: fárarom bol Mikuláš Chmelík, správcom-učiteľom František Wach. (Kniha I, s. 58)

---

2. Budovy škôl (chronológia)

Stará škola (Slovinec 1812 → dom č. 207 od 1822, do 1898)

• Pozri detaily v kapitole 1: školská budova na Slovinci (č. d. 197, do cca 1822), potom dom č. 207 v strede obce (dve izby pre učiteľa, jedna učebňa, upravená neskôr na dve triedy), vyučovalo sa v nej do roku 1898. (Kniha I, s. 92)

Kúpa budovy od kniežaťa Pálffyho (1897)

• Nakoľko počet školopovinných detí z roka na rok rástol a budova z r. 1822 prestala pre nedostatok miesta vyhovovať, cirkevná obec dňa 27. januára 1897 kúpila inú budovu za 5.500 zlatých od kniežaťa Mikuláša Pálffyho, splatných v priebehu štyroch rokov. (Kniha I, s. 60–61)
• Predávateľ si zmluvne vyhradil, že budova môže byť použitá výlučne len ako rím. kat. ľud. škola. Radové číslo budovy bolo 103, k nej patril pomerne veľký dvor (506 □ siah) a priestranná záhrada ohradená múrom (1198 □ siah), v strede ktorej stál spomínaný gotický letohrádok (neskôr prerobený na kaplnku). V budove boli 4 učebne, byt organistu-učiteľa s príslušenstvom, zborovňa a byt pre školníka. (Kniha I, s. 93)
• Čoskoro sa aj táto budova ukázala tesnou – malé a nízke učebne pri stálom náraste žiactva prestali vyhovovať aj zo zdravotníckeho hľadiska. Konštatoval to miestny obvodný lekár a školský inšpektor Daniel Bučenec, potvrdil to aj miestny zastupiteľský sbor. Rím. kat. školská stolica v r. 1924 žiadala obecné zastupiteľstvo o pristavenie dvoch učebných miestností – žiadosť bola zamietnutá s odôvodnením, že „na vzdelávanie cirkevného majetku obec nie je ochotná investovať peniaze"; uznesenie schválil aj okresný výbor v Bratislave. (Kniha I, s. 93)
• Následkom toho obecné zastupiteľstvo dňa 13. júla 1925, za predsedníctva starostu Mateja Lucingera, rozhodlo pristúpiť k stavbe novej obecnej školy – medzi cirkevnou a politickou obcou vznikol spor, ktorý sa vystupňoval až po Najvyšší správny súd. (Kniha I, s. 93–94)

Obecná ľudová škola Masarykova na Grbe (1926)

• Stavba sa začala v novembri 1925 na Grbe (popisné č. 404), staviteľom bola firma V. Tvarožek z Moravy, stavebný náklad 1.110.000 Kčs. Budova jednoposchodová, 6 učební a vedľajšie miestnosti, vlastný vodovod – pri budove vykopaná 26 m hlboká studňa (prvá studňa na Grbe), nad ňou veterné čerpacie zariadenie zásobujúce podstrešnú nádrž 12 m³, napojený bol aj uličný hydrant pre okolitú štvrť. (Kniha I, s. 109–110)
• Predbežný projekt studne (z čias, keď sa škola ešte len pripravovala) počítal s hĺbkou 20 m; keď sa pri 20 m voda neobjavila, muselo sa prehĺbiť až na 26 m, kde bol naražený silnejší prúd. Nádrž (10 m³) pod strechou zásobovala vodou nielen školu, ale aj celú štvrť Grba. V roku 1930 bolo dodatočne namontované aj ručné čerpadlo. (Kniha I, s. 13)
• Budova pôvodne nemala ústredné kúrenie – namontované bolo dodatočne po 10 rokoch; vyučovalo sa na dve smeny. (Kniha I, s. 110)
• Stavba bola dokončená v septembri 1926. Kancelária prezidenta T. G. Masaryka bola požiadaná, aby škola mohla niesť jeho meno – „Masarykova". Škola bola slávnostne odovzdaná 5. septembra 1926. V budove bolo 6 učební, 1 zborovňa, 1 správna kancelária, 2 kabinety, byt správcovský, 2 byty pre slobodných učiteľov a byt pre školníka. Celý náklad (mimo obcou darovaného pozemku) predstavoval 907.825,03 Kč (obec 607.825,03 Kč, štát ako subvenciu 300.000 Kč); obec sa zadĺžila 500.000 Kč hypotekárnou pôžičkou. (Kniha I, s. 94)
• Pri stavbe vznikol v obecnom zastupiteľstve politický boj o charakter školy: príslušníci soc. dem. strany na čele so starostom Matejom Encingerom žiadali obecnú školu, príslušníci ľudovej strany vedení farárom Vršíkom trvali na rímskokatolíckom charaktere. Soc. dem. strana (11 hlasov), podporená komunistami (4 hlasy), prehlasovala klerikálnu skupinu – škola ostala obecná, pri slávnostnom otvorení pomenovaná „Obecná ľudová škola Masarykova". O výstavbu sa zaslúžil starosta Matej Encinger. (Kniha I, s. 110)
• Kapacitné problémy pokračovali: prvé dva roky (6 tried) nová budova stačila, v starej budove (č. 103) sa naďalej vyučovalo. V šk. r. 1928/29 počet tried vzrástol natoľko, že obec si znova prenajala starú budovu bývalej rím. kat. ľudovej školy. V šk. r. 1929/30 boli už zaplnené učebné miestnosti oboch budov, zborovňa v novej budove musela byť zariadená na triedu a napokon sa muselo v niektorých triedach zaviesť poldenné vyučovanie. (Kniha I, s. 94)

Meštianska škola (1930)

• V škol. roku 1930/31 bola v obci sriadená menšinová stála meštianska škola, ktorej obecná škola bola nútená postupne prepustiť 3 učebné miestnosti a 1 kabinet. (Kniha I, s. 94–95)
• V obci sú (v čase písania úvodnej monografie) dve školy: obecná ľudová škola Masaryková (vystavaná 1926) a štátna mešťianska škola, sriadená v roku 1930, ktorá vlastnú budovu ešte nemá. Bývalá rím. kat. ľud. škola v roku 1926 zanikla. V roku 1934 bola sriadená aj pokračovacia ľudová hospodárska škola ovocinársko-záhradníckeho rázu (dvojročná). Učňovská škola pre malý počet učňov bola zrušená. (Kniha I, s. 5)
• V škol. roku 1938/39 sa meštianka presťahovala do starej školskej budovy (bývalej rím. kat.) a bola premenená na obvodovú štátnu meštiansku školu. Veľký prílev žiactva vznikol následkom zavedenia 8-ročnej povinnej školskej dochádzky a intenzívneho rastu obyvateľstva po prevrate. (Kniha I, s. 95)
• (Pripomienka nedostatku vlastnej meštianskej školskej budovy sa v kronike objavuje aj nepriamo, v hodnotení stagnácie obce spôsobenej politickými spormi: „... nedošlo ani k stavbe obecného domu, mešt. školy, úprave ciest, stavbe vodovodu a kanalizácii a iným potrebám.") (Kniha I, s. 102)

Vojnové poškodenie a povojnová oprava (1944–1945)

• Počas jarných bojov 1945 bola nemecká posádka v obci zosilnená na troch miestach, jedným z nich bola škola na Grbe. (Kniha I, s. 142)
• Dňa 5. apríla 1945 bola delostreleckou paľbou zasiahnutá školská budova (spolu s vodným čerpadlom a niektorými domkami na Grbe). (Kniha I, s. 148)
• Z verejných budov bola po prechode frontu najviac poškodená školská budova na Grbe – zasiahnutá leteckou bombou a dvoma delostreleckými granátmi, tri štvrtiny strechy odkryté, veterné čerpacie zariadenie po priamom zásahu zdemolované, poškodené aj vnútorné zariadenie a inventár. Opravou boli poverení Gašpar Šimkovič a Rudolf Schrek; na pokrytie strechy sa použila škridla zo sušiarne na Tehelni, aj ostatný materiál bol získaný z miestnych zdrojov. Na rekonštrukcii pracovali občania, členovia učiteľského sboru a (z trestu) aj tunajší príslušníci bývalej „Deutschepartaj". Budova bola opravená v polovici septembra, takže vyučovanie mohlo pokračovať po takmer polročnej prestávke. Pôvodná drôtená ohrada školského pozemku bola úplne zničená a pre nedostatok materiálu areál ostal neohradený takmer 10 rokov. (Kniha I, s. 153)
• Po bombardovaní obce 6. 12. 1944 boli niekoľké rodiny vybombardovaných domov dočasne ubytované „v starej škole (vedľa obecného domu MNV)" a v obecnom chudobinci. (Kniha I, s. 135)

Brigádnická stavba strednej školy (1948) a nová budova na Grbe (1953)

• Denník KSS „Pravda" z 15. októbra 1948 uverejnil článok „Vzor Devínskej Novej Vsi – Učiteľstvo a občianstvo buduje svoju strednú školu": obec sa rozhodla vlastnými silami (dobrovoľné pracovné brigády, venovaný pozemok aj stavebný materiál) postaviť novú strednú školu. Iniciatívy sa chopili miestni funkcionári KSS, NV a AV NF a najmä 15-členný učiteľský sbor miestnej národnej a strednej školy, ktorý vo svoj voľný deň nastúpil do miestnej tehelne vyrábať tehly pre stavbu; pridal sa aj miestny rím. kat. farár Michal Müller. Plánovaná výroba bola cca 500.000 tehál, na čo bolo určených 300 pracovných síl (obec mala v rezerve ďalších 200 brigádnikov vrátane žien na ľahšie práce). (Kniha I, s. 163–164)
• Vyzdvihnutá je iniciatíva riaditeľa strednej školy Antona Macku pri organizovaní brigád. (Kniha I, s. 164)
• Školská budova na Grbe (popisné č. 923) bola postavená v roku 1953, náklad 4.800.000 Kčs. Budova dvojposchodová: 9 učební, moderne vybavená telocvičňa, kabinety, zborovňa, riaditeľňa, umyváreň so sprchami, šatne, jedáleň (stravovalo sa v nej cca 160 detí zamestnaných rodičov, aj učitelia denne dochádzajúci z Bratislavy). Vlastné ústredné kúrenie; vlastný vodovod, neskôr napojený na celoobecný. Navštevovali ju žiaci vyšších ročníkov (VI.A–IX.C, spolu cca 320 žiakov). (Kniha I, s. 164)
• Dňa 1. 9. 1962 bola táto škola slávnostne pomenovaná po rodákovi obce, predsedovi KNV Rudolfovi Martanovičovi, ktorý sa o jej výstavbu zaslúžil; pri príležitosti bola odhalená pamätná doska pri hlavnom vchode. (Kniha I, s. 164)
• Voľný priestor vedľa parcely obecnej ľudovej školy Masarykovej bol už skôr rezervovaný s úvahou o kultúrnom dome alebo materskej škôlke; pri budovaní novej ohrady okolo školského pozemku v r. 1954–55 bol tento priestor pripojený. Futbalové ihrisko (pôvodne severne od školskej budovy) bolo premiestnené na južnú stranu Grby, do blízkosti novej školy z r. 1953. (Kniha I, s. 118)

Základná deväťročná škola a ďalší rozvoj (60. roky)

• V rámci prehľadu investícií za 20 rokov od oslobodenia (1945–1964) kronika uvádza: „Bola postavená Základná deväťročná škola s nákladom 4.800.000 Kčs" (ide o už spomínanú budovu z r. 1953) a súčasne bola vo výstavbe (svojpomocne, náklad 761.000 Kčs) materská škola. (Kniha I, s. 161)
• Škola je v kronike uvedená aj ako nástroj „ideologickej výchovy": „... máme Základnú deväťročnú školu, v ktorej sa poskytuje našim mladým spoluobčanom základné školské vzdelanie." Porovnanie s predvojnovým stavom: kým v predmníchovskej ČSR obec „nemala takmer občana, ktorý by bol navštevoval vysokú školu", v roku 1964 mala obec „desiatky občanov s vysokoškolským vzdelaním" a takmer každý druhý občan vo veku 20–30 rokov mal stredoškolské vzdelanie s maturitou. (Kniha I, s. 162)

Materská škola a detské jasle (od roku 1950)

• V roku 1950 na príkaz ONV (soc. referát) mal miestny národný výbor zriadiť v obci sezónny poľnohospodársky detský útulok. Zriadením boli poverené Ľudmila Soukalová, vtedy školská referentka pri MNV, a Katarína Pavlovská, sociálna a zdravotná referentka pri MNV; tieto dve sa o založenie útulku najviac zaslúžili. Útulok bol zriadený v júli 1950 v budove Michala Mraza. (Kniha I, s. 166)
• Na jeseň toho istého roku sa útulok presťahoval do budovy Ľudmily Koštálovej, vedľa tunajšej materskej školy, a bol pretvorený na „Detské jasle". (Kniha I, s. 166)
• Detské jasle prekonávali spočiatku nedôveru rodičov – tí radšej nechávali deti u starých matiek. Traduje sa aj strašenie detí babičkami slovami v chorvátskom jazyku „Kad nieteš byl dobar, teš pojdi ovde va vu vézu" („Keď nebudeš dobrý, pôjdeš sem do tejto temnice"). Časom sa dôvera zmenila a jasle sa stali pre deti „druhým domovom", deti sa prijímali podľa poradovníka, pre nedostatok miesta však nebolo možné vyhovieť všetkým žiadateľkám. (Kniha I, s. 166)
• V čase písania kroniky boli DJ umiestnené núdzovo v malých miestnostiach u Ľudmily Koštálovej. Plánovalo sa, že po presťahovaní materskej školy do novej budovy (staviala sa svojpomocne, náklad 761.000 Kčs – pozri vyššie) by sa DJ presťahovali do budovy, kde dovtedy sídlila materská škola (bývalá budova T. Zahradníčka). (Kniha I, s. 167)

Sídliská a nové budovy v 80. rokoch – ZŠ na ulici Ivana Bukovčana (1989)

• Volebný program Národného fronu pre sídliskovú výstavbu (okolo r. 1985–86) predpokladal okrem iného 6 predškolských zariadení (140 miest v detských jasliach a 360 miest v materských školách) a dve základné školy (44 tried), ako aj dokončenie MŠ pre 120 detí. (Kniha II, s. „16")
• V roku 1988 boli riešené viaceré školské stavby: rekonštrukcia školských búd na Cerkovskej ulici a ul. F. Ovečku, oprava a oplotenie MŠ na ul. F. Ovečku, vylepšovanie kanalizácie a ústredného kúrenia v ZŠ, dobudovaná komunikácia na škole na Kremencovej ulici, dokončená rekonštrukcia ZDŠ na ulici Olbrachtovej a J. Cvečka, rekonštrukcia strechy a fasády na detských jasliach na Istrijskej ulici. (Kniha II, s. „27"–„38")
• MŠ na Istrijskej ulici (MŠ/35) bola v rámci úloh napojená na plyn a kanalizáciu; upravované bolo aj okolie DJ, MŠ a ZŠ na Grbe. (Kniha II, s. „29")
• V súvislosti s prisťahovaním nových obyvateľov na sídliská Kostolné a Dolinské (Podhorské) nastali „obrovské problémy" s umiestnením detí do MŠ i ZŠ, keďže výstavba školských zariadení zaostávala časovo o rok. Z 332 žiadateľov o MŠ mohlo byť uspokojených iba 267, vyše 100 detí bolo umiestnených v MŠ v Dúbravke a Karlovej Vsi. Pre žiakov 5., 6. a 7. ročníka museli byť prechodne otvorené 3 triedy v Dúbravke, kam z Devínskej Novej Vsi dochádzalo 64 žiakov. Školská družina bola premiestnená do šiestich bytových jednotiek na ul. J. Poničana. (Kniha II, s. „39")
• V lete 1989 bola daná do prevádzky nová základná škola na ulici Ivana Bukovčana. Za riaditeľa bol menovaný Zvonimír Hostovič, dovtedy zástupca riaditeľa školy v Devíne. Súčasne bola otvorená materská škola na ul. M. Marečka, čím boli podľa kroniky „prakticky vyriešené najpálčivejšie problémy" s umiestňovaním detí do MŠ a ZŠ. (Kniha II, s. „39")
• V roku 1993 vyhlásil starosta Devínskej Novej Vsi Ing. Marián Jurčák pri príležitosti Dňa Zeme súťaž v zbere papiera medzi základnými školami; najviac papiera vyzbierali žiaci Základnej školy na ulici I. Bukovčana 1 (5.148 kg). Podľa umiestnenia získali školy prostriedky na zakúpenie učebných pomôcok. (Kniha II, s. 105–106)
• V roku 1994 spomína kronika ako meškajúcu stavbu aj základnú školu na ulici Pavla Horova, materskú školu a detské jasle na sídlisku Podhorské, spolu so zdravotným strediskom – dostavba viazla pre nedostatok financií. (Kniha II, s. „86")

---

3. Učitelia a riaditelia (menoslov)

• Ján Mihalovic – rechtor, organista a syntaxista podľa Kanonickej visitácie z r. 1782 (pozri kapitolu 1). (Kniha I, s. 89–90)
• František Wach – správca-učiteľ v r. 1884 (súčasne fárarom bol Mikuláš Chmelík). (Kniha I, s. 58)
• Manžel poštmajsterky Zábreckej (pred r. 1891) bol súčasne miestnym učiteľom a notárom – pravdepodobne totožný s Jozefom Zábreckým z nasledujúceho menoslovu. (Kniha I, s. 97)
• Podrobný menoslov učiteľov, ktorí pôsobili na ľudovej škole (kronika poznamenáva, že ich životopisy obsahuje školská kronika): Jozef Zábrecký, organista-učiteľ a notár (1848); Ján Vach(?); Ferdinand Urba (1.X.1894 – 1.X.1909); Ernestín Horák (24.VII.1898 – 1.XI.1899); Leonóra Ružičková (1896); Anna Mihalovičová (od 15.IX.1897); Alica Chydilová (od 1901); Janka Ovaryová (od 1898); Matej Luža (1.IX.1897 – 1.IX.1903); Kamil Greguška (od 1.IX.1903); Anton Hübner (od 1.IX.1904); Irena Kulírová (od 1.XII.1905); Gabriela Urbová (od 1.IX.1907); Alojz Winkler, ako správca-učiteľ a organista, od 15.V.1910; Oľga Živinová (od 1.XI.1916); Mária Wojatscheková (od 1.I.1918); Anna Winklerová (1.XII.1919); Michal Ország (1890?); Jozef Rotmund; Jozef Mecséry; Jozef Baláž(?); Eduard Tišer, ako správca od r. 1926; Anna Kubínová (Muciková) a Anna Pekárková (od 1.IX.1926); Margita Kyacová (od 30.IX.1926); František Tamkuljak(?), ako správca od 1.IX.1927; Margda Munnová (od 1.IX.1927); Emília Doubková (od 3.X.1927); Emília Jesenská (od 1.II.1928); Jozefa Glavicová (od 1.II.1928); Mária Jascuáková(?) (od 4.X.1928); Ján Lohnisky(?) (od 17.X.1928); Vojtech Pálffy (od 17.X.1928); Emília Neudelová (od 1.XI.1928); Leopold Jablonka, ako správca školy od 1.II.1929; Mária Kršáková (od 1.II.1929); Ján Požony (od 5.IX.1929); Oľga Vašeková (od 1.X.1929); Metodej Mrkas (1930); Jozef Jelemenský, organista (od 1.IX.1929); Elena Schreinerová (od 5.IX.1929); Mária Kašparová, neskôr Kálmanová (od 16.XI.1929); Jozef Jelínek (1929); Irena Ilková (od 22.IX.1930); Irena Kubalová (od 2.IX.1930); Anna Tulisová (od 1.IX.1931); Antonia Ulrichová (od 1.IX.1931); Júlia Ulrichová (od 1.X.1931); Mária Ganócky(?) (od r. 1932); Štefan Hanny(?) (r. 1938); Štefan Ország (od r. 1939); Mária Uhliarová, r. Uradníková (od 1.XII.1939). (Kniha I, s. 95–96)
• Alojz Vinkler, cirk. org. učiteľ – 6. novembra 1918 spolu s farárom Jánom Viršíkom prehovoril na verejnom zhromaždení k ľudu (cca 1000 osôb) po rozpade Rakúsko-Uhorska. (Ide zrejme o totožnú osobu s vyššie uvedeným Alojzom Winklerom, správcom-učiteľom a organistom od r. 1910 – kronika používa oba pravopisné varianty priezviska.) (Kniha I, s. 71)
• Leopold Jablonka, správca školy – v r. 1935 účinkoval v rozhlasovom vysielaní s prednáškou o príchode Chorvátov na Slovensko. (Kniha I, s. 99)
• Viliam Ondriáš, učiteľ – po vojne (v období JRD) bol menovaný správcom podniku na výrobu ríbezľového vína; ide o vedľajšiu, mimoškolskú zmienku, uvádzame ju ako doklad, že bývalý (alebo súbežne pôsobiaci) učiteľ zastával aj hospodárske funkcie v obci. (Kniha I, s. 157)
• Anton Macko, riaditeľ strednej školy – vyzdvihnutý za iniciatívu pri organizovaní brigád na stavbu novej strednej školy v r. 1948. (Kniha I, s. 164)
• 15-členný učiteľský sbor miestnej národnej a strednej školy – brigádnicky vyrábal tehly pre stavbu školy v tehelni (1948). (Kniha I, s. 163)
• Ing. Peter Ovečka – predseda stálej komisie MNV pre školstvo a kultúru (polovica 80. rokov). (Kniha II, s. „18")
• J. Švecka(?) – riaditeľ školy, náhle zomrel koncom školského roku 1986/87; „pod jeho vedením dosahovala škola veľmi dobré výsledky po všetkých stránkach". Vedením školy bola dočasne poverená jeho zástupkyňa Hricová. (Kniha II, s. „38")
• Zvonimír Hostovič(?) – menovaný za riaditeľa novej základnej školy na ul. Ivana Bukovčana pri jej otvorení v lete 1989; predtým pôsobil ako zástupca riaditeľa školy v Devíne. (Kniha II, s. „39")

---

4. Žiaci a vyučovanie (počty, jazyk vyučovania, výsledky)

• V roku 1884 bol počet školopovinných detí v obci 265, z toho 142 chlapcov a 123 dievčat. (Kniha I, s. 60)
• Vyučovacia reč: v roku 1848 a nasledujúcich rokoch bola vyučovacia reč slovenská; od roku 1894 maďarská; od roku 1918 (po prevrate) opäť slovenská. (Kniha I, s. 95)
• Škola sa v úvodnej monografii spomína aj ako súčasť jazykovo-asimilačného procesu miestnych Chorvátov (pozri kapitolu 1). (Kniha I, s. 44)
• V zadnej miestnosti rím. kat. školskej budovy bol koncom r. 1918 uskladnený rezervný sklad potravín (múka a i.), ktorý bol po prevrate rozdelený obyvateľstvu. (Kniha I, s. 66)
• Dňa 5. novembra 1918 sa na dvore rím. kat. ľud. školy konalo zhromaždenie ľudu (cca 300 osôb), na ktorom poslanec F. Juriga oznámil rozpad Rakúsko-Uhorska. (Kniha I, s. 70)
• V roku 1931 zakúpil učiteľský sbor 4-lampový rádiopríjimač značky „Telefunken" a daroval ho škole; verejný spoločný posluch rozhlasu bol vtedy umožnený len v škole. (Kniha I, s. 99)
• V rokoch 1944 bolo skoro každý deň okolo 10. hodiny vyhlasované letecké poplach; „v školách bolo treba prerušiť vyučovanie a žiactvo poslať domov, lebo v školských budovách pre taký veľký počet osôb vhodných krytov nebolo". (Kniha I, s. 125)
• Do civilnej protileteckej ochrany (CPO) boli v školských budovách zapojení aj starší žiaci. (Kniha I, s. 121)
• Pivničné priestory Obecnej ľudovej školy boli vystužené silnými trámami ako protiletecký kryt; tento kryt používala aj nemecká posádka umiestnená v školskej budove, strecha bola označená znakom nemocníc (červený štvorec v bielom kruhu). (Kniha I, s. 122)
• 6. december 1944 – bombardovanie obce: škola pripravovala tradičnú mikulášsku besiedku s nadielkou v kine „Devín" (600 pripravených vianočiek pre žiactvo bolo pri neskoršom výbuchu zasypaných zrúteným stropom nad javiskom). Po vyhlásení poplachu o pol 10. bolo žiactvo ako obvykle rozpustené domov. (Kniha I, s. 126, 131)
• Pri tomto bombardovaní boli usmrtené aj dve žiačky tunajšej školy: Mária Šteflovičová, žiačka I/B triedy, 7-ročná, dcéra železničiara Jozefa Šteflovíča – zahynula po plnom zásahu domu, keď si práve písala domácu úlohu po návrate zo školy; a Bohumila Cingelová, žiačka IV.B triedy, 9-ročná, dcéra roľníka Jána Cingela – zahynula bombou, ktorá dopadla na hospodársku budovu majera, kam sa pred náletom utiahla. (Kniha I, s. 127–128)
• 1948: 15-členný učiteľský sbor miestnej národnej a strednej školy sa zúčastnil brigádnickej výroby tehál (pozri kapitolu 2 a 3). (Kniha I, s. 163)
• V polovici 50. rokov (budova z r. 1953) navštevovalo vyššie ročníky (VI.A–IX.C) cca 320 žiakov. (Kniha I, s. 164)
• Podľa hodnotenia z r. 1964 poskytovala Základná deväťročná škola „základné školské vzdelanie"; kým v r. 1939 mala obec „takmer žiadneho" vysokoškolsky vzdelaného občana, v r. 1964 mala „desiatky" takýchto občanov a takmer každý druhý mladý (20–30-ročný) občan mal maturitu. (Kniha I, s. 162)
• Školstvo v 80. rokoch (Kniha II): „Na úseku školstva neprišlo počiatkom 8. päťročnice k závažným zmenám ani vo vyučovacom procese ani vo vedení školy." Žiaci patrili medzi úspešných absolventov povinnej školskej dochádzky, uspeli aj v rôznych súťažiach (vzdelávanie, mimoškolská záujmová tvorba, šport). Na škole pôsobilo vyše 20 záujmových krúžkov: športovo-turistického zamerania (69 % žiakov), kultúrneho, technického a „malej javiskovej formy" (26 % žiakov); 124 žiakov bolo zapojených v krúžkoch mimo školy a 120 žiakov v Ľudovej škole umenia (hudobná škola). V roku 1986 absencia žiakov v školskej dochádzke poklesla, o. i. vďaka pohovorom učiteľov s rodičmi problémových žiakov priamo v rodinách. (Kniha II, s. „37"–„38")
• V školskom roku 1987/88 navštevovalo školu 663 žiakov, z ktorých 641 (96,68 %) prospelo, z toho 88 žiakov s vyznamenaním. Objavili sa problémy s nedostatkom učiteľov (viacerí ochoreli z prepracovania), čo spôsobovalo časté zastupovanie. Deti z Devína, ktoré potrebovali navštíviť lekára v ranných hodinách, museli pre chýbajúce autobusové spojenie s Devínom prísť na vyučovanie neskôr alebo okľukou cez Horný les. Škola zabezpečovala plavecký výcvik (3. ročník), školu prírody (4. ročník) a lyžiarsky výcvik (7. ročník). (Kniha II, s. „38")
• V roku 1988 nastali „obrovské problémy" s umiestnením detí do MŠ i ZŠ (pozri kapitolu 2): 3 provizórne triedy pre 5.–7. ročník v Dúbravke (64 dochádzajúcich žiakov), premiestnenie školskej družiny. (Kniha II, s. „39")
• Ku koncu roka 1988 dosiahol počet Rómov v obci 184; 10 rómskych detí navštevovalo MŠ, 80 detí ZŠ (z toho 32 pionierov); až 33 rómskych detí bolo umiestnených v detských domovoch a 2 deti na prevýchovnom pobyte v diagnostickom ústave. Komisia MNV pre starostlivosť o rodinu a deti sa venovala aj dochádzke rómskych detí do školy. (Kniha II, s. „41", „42")
• Vzdelanostná štruktúra obyvateľstva Devínskej Novej Vsi podľa sčítania ľudu z roku 1991 (prvý údaj muži, druhý ženy): základné vzdelanie 801/1304; učňovské 1456/945; stredné (bez maturity) 146/172; úplné stredné odborné 1113/1476; úplné stredné všeobecné 204/380; vysokoškolské 948/766; iné a neudané 184/168. (Kniha II, s. „94")
• V roku 1993 súťažili žiaci základných škôl v zbere papiera (EKO AKCIA-ZBER); najviac (5.148 kg) vyzbierali žiaci ZŠ na ulici I. Bukovčana 1, školy podľa umiestnenia získali prostriedky na učebné pomôcky. (Kniha II, s. 105–106)
• Dňa 2. 3. 1995 sa v Istra Centre konal seminár „Príroda mestskej časti Devínska Nová Ves", ktorého sa okrem odborníkov SAV a Prírodovedeckej fakulty UK zúčastnili aj „riaditelia a učitelia miestnych základných škôl" a „žiaci miestnych škôl". (Kniha II, s. 106)
• Pri príležitosti Dňa Zeme (21. 4. 1995) si miestne materské a základné školy pripomenuli tento deň sprievodom k Radnici a symbolickým zdobením „Stromu detských prianí"; deti besedovali so starostom Ing. Vladimírom Mrázom o svojich želaniach týkajúcich sa ochrany prírody. (Kniha II, s. 107)

---

5. Školy v premenách čias (vojna, brigády, 80. roky)

Druhá svetová vojna

• Škola bola súčasťou systému civilnej protileteckej ochrany (CPO): starší žiaci boli do ochrannej organizácie zapojení priamo v školských budovách; hliadky boli pravidelne školené. (Kniha I, s. 121)
• Školská budova na Grbe slúžila počas vojny ako miesto nemeckej vojenskej posádky (1945) aj ako protiletecký kryt (pivnice vystužené trámami, kryt využívala aj nemecká posádka – pozri kapitolu 4). (Kniha I, s. 122, 142)
• Škola bola priamo zasiahnutá bojovými akciami (delostrelecká paľba 5. 4. 1945, letecká bomba a granáty pri prechode frontu) a vážne poškodená; oprava trvala do polovice septembra 1945, vyučovanie sa po takmer polročnej prestávke obnovilo (pozri kapitolu 2). (Kniha I, s. 148, 153)
• Dve žiačky školy zahynuli pri bombardovaní obce 6. 12. 1944 (pozri kapitolu 4). (Kniha I, s. 127–128)

Brigádnická výstavba (1948) a socialistické obdobie

• Stavba strednej školy na Grbe (1953) prebehla brigádnickým spôsobom s aktívnou účasťou učiteľského sboru, farára a širokej verejnosti (pozri kapitoly 2 a 3). (Kniha I, s. 163–164)
• Škola bola v 60. rokoch explicitne zaradená kronikárom do kapitoly o „ideologickej výchove" ako nástroj poskytovania „základného školského vzdelania" v duchu dobovej terminológie. (Kniha I, s. 162)
• Pred rokom 1989 patrila medzi zložky vtedajšieho politického systému aj základná organizácia Komunistickej strany Slovenska „v škole" (vedľa organizácií v podnikoch a v útvare Pohraničnej stráže). (Kniha II, s. „56")
• Pri základnej škole pôsobili v polovici 80. rokov 2 oddiely mladých strážcov hraníc v počte 35 detí – súvis s vtedajším štatútom obce ako pohraničného pásma. (Kniha II, s. „19")
• Miestne kultúrne a osvetové zariadenie spolupracovalo so základnou i hudobnou školou pri organizovaní slávností – skladanie pionierskych sľubov, rozlúčkové posedenie so žiakmi končiacimi školu, vítanie detí do školy. (Kniha II, s. „31")
• V rámci akcie „Z" bola v r. 1986 zaradená do výstavby aj „Kultúrna záhrada" na dvore hudobnej školy. (Kniha II, s. „29")
• Rastúci závod BAZ v obci spôsoboval už začiatkom 80. rokov nedostatok miest v jasliach a materských školách pre deti dochádzajúcich pracovníkov z Letiska – tie boli umiestňované v jasliach a MŠ v susednej Dúbravke. (Kniha II, s. „6")
• Kapacitná kríza školských a predškolských zariadení vyvrcholila koncom 80. rokov v súvislosti s výstavbou sídlisk Kostolné a Podhorské (pozri podrobne kapitolu 2 a 4). (Kniha II, s. „39")

Po Novembri 1989

• Po revolučných zmenách v novembri 1989 zanikla miestna organizácia KSS, ktorá pôsobila okrem podnikov aj „v škole". (Kniha II, s. „24")
• V súvislosti s rozšírením aparátu MNV boli využité priestory Ľudovej školy umenia (ĽŠU) na Istrijskej ul. 4; ĽŠU premiestnila svoju činnosť do dvoch priľahlých škôl. (Kniha II, s. „24")
• Ešte v roku 1994 sa v diskusii o odčlenení Devínskej Novej Vsi od Bratislavy spomínalo financovanie školských projektov (napr. „prestavba jaslí na účely školy") ako jeden z argumentov zástancov odčlenenia. (Kniha II, s. „77")

---