Strana 8

Moravy ležalo hlbšie ako koryto Dunaja a následkom toho, aj chotár novoveský z čiastky bol pod vodou. Bolo to neprekročiteľné, široké more bahna, šachoriny, z ktorého vyčnievaly len rozliate pahorky, úpätné vlny Karpát, Kobyly, ako dnešná Grba, okolie tehelne a kopce na veľkostatku.

Tak Morava, ako i Dunaj, boly rieky mohutnejšie, odvádzaly vrchní vodu z krajov zarastených pralesmi. Myšlením lesov vody stále ubúdalo a tým ubúdalo aj množstvo zrážok. Neskoršie, v dobách historických spomínajú sa už aj brody cez Moravu. Jeden takýto brod bol u Devínskeho Jazera, druhý asi tam, kde stojí dnes oblúkový kamenný most, a konečne tretí viedol cez Devínsku Novú Ves smerom na Schlosshof a Groissenbrunn.

Z týchto troch brodov najviac bol užívaný tento posledný. Cez tento novoveský brod sa preplavil cez Moravu s Kumanmi Štefan, kráľ uhorský pred bitkou u Groissenbrunnu v r. 1260. Pravdepodobne na úseku medzi terajšou „hrádzou" a mostom marcheggským sa utopila veľká čiastka Štefanovho vojska pri šialenom úseku späť cez bahnistú a močaristú rieku. (Viď T. Ortvay, Geschichte der Stadt Pressburg 314).

Hrubý štrkový nános po okrajoch pahor-katín niekde je celkom na povrchu a pochádza z doby mladšieho pliocénu. Dosvedčuje, že koncom doby treťohornej siahlo tu rameno Moravy.

Geologické zloženie novoveského horstva