BETA — projekt v aktívnom vývoji, prepisy a funkcie priebežne pribúdajú
Kniha I · rukopis · strana v knihe 8istota: vysoká

Strana 8

Moravy ležalo hlbšie ako koryto Dunaja a následkom toho, aj chotár novoveský z čiastky bol pod vodou. Bolo to neprekročiteľné, široké more bahna, šachoriny, z ktorého vyčnievaly len rozliate pahorky, úpätné vlny Karpát, Kobyly, ako dnešná Grba, okolie tehelne a kopce na veľkostatku.

Tak Morava, ako i Dunaj, boly rieky mohutnejšie, odvádzaly vrchní vodu z krajov zarastených pralesmi. Myšlením lesov vody stále ubúdalo a tým ubúdalo aj množstvo zrážok. Neskoršie, v dobách historických spomínajú sa už aj brody cez Moravu. Jeden takýto brod bol u Devínskeho Jazera, druhý asi tam, kde stojí dnes oblúkový kamenný most, a konečne tretí viedol cez Devínsku Novú Ves smerom na Schlosshof a Groissenbrunn.

Z týchto troch brodov najviac bol užívaný tento posledný. Cez tento novoveský brod sa preplavil cez Moravu s Kumanmi Štefan, kráľ uhorský pred bitkou u Groissenbrunnu v r. 1260. Pravdepodobne na úseku medzi terajšou „hrádzou" a mostom marcheggským sa utopila veľká čiastka Štefanovho vojska pri šialenom úseku späť cez bahnistú a močaristú rieku. (Viď T. Ortvay, Geschichte der Stadt Pressburg 314).

Hrubý štrkový nános po okrajoch pahor-katín niekde je celkom na povrchu a pochádza z doby mladšieho pliocénu. Dosvedčuje, že koncom doby treťohornej siahlo tu rameno Moravy.

Geologické zloženie novoveského horstva

Verný prepis (pôvodné riadkovanie)
Moravy ležalo hlbšie ako koryto Dunaja a
následkom toho, aj chotár novoveský z čiastky
bol pod vodou. Bolo to neprekročiteľné, širo-
ké more bahna, šachoriny, z ktorého vyčnie-
valy len rozliate pahorky, úpätné vlny Kar-
pát, Kobyly, ako dnešná Grba, okolie tehel-
ne a kopce na veľkostatku.

Tak Morava, ako i Dunaj, boly rieky mo-
hutnejšie, odvádzaly vrchní vodu z krajov za-
rastených pralesmi. Myšlením lesov vody stá-
le ubúdalo a tým ubúdalo aj množstvo zrá-
žok. Neskoršie, v dobách historických spomína-
jú sa už aj brody cez Moravu. Jeden takýto
brod bol u Devínskeho Jazera, druhý asi tam,
kde stojí dnes oblúkový kamenný most, a ko-
nečne tretí viedol cez Devínsku Novú Ves sme-
rom na Schlosshof a Groissenbrunn.

Z týchto troch brodov najviac bol užívaný
tento posledný. Cez tento novoveský brod sa
preplavil cez Moravu s Kumanmi Štefan,
kráľ uhorský pred bitkou u Groissenbrunnu
v r. 1260. Pravdepodobne na úseku medzi te-
rajšou „hrádzou" a mostom marcheggským
sa utopila veľká čiastka Štefanovho vojska
pri šialenom úseku späť cez bahnistú a mo-
čaristú rieku. (Viď T. Ortvay, Geschichte der
Stadt Pressburg 314).

Hrubý štrkový nános po okrajoch pahor-
katín niekde je celkom na povrchu a pochá-
dza z doby mladšieho pliocénu. Dosvedčuje,
že koncom doby treťohornej siahlo tu rame-
no Moravy.

Geologické zloženie novoveského horstva