Strana 9

zvlášť Kobyly je totožné s útvarmi Karpát a Tatier. Sú to prahory vulkanického pôvodu. Panujúcou horninou je žula, do ktorej je miestami vštiepený fylit a prahorná bridlica. Z mladších útvarov je tu permský kremenec a liasový vápenec. Posledný je priemyselne spracovávaný vo dvoch kamenolomoch a páleniciach vápna.

Severozápadný cíp Kobyly, nad Slovincom, a úbočie nad vinohradmi skladá sa z jemného nanosového piesku. Miocénne more, z ktorého vynikal len vrchol Kobyly, ako ostrovček, ukladálo na jej úbočiach za mnohé tisíce roky svoje naplaveniny a s nimi i veliké množstvo tehdajšej, odumretej fauny a flory. Je tu veliké množstvo rôznych, vápencových, morských škebieľ a odtiskov.

Neskoršie, po upadnutí tohoto mora, v mladšom miocéne, oblasť táto musela byť znovu zaliata vlnami sladkovodného mora (Pontické jazero). Táto voda utvorila na úbočiach terasy. Niekde úplne shladzala, inde zas nanosila a vytvorila približne terajší vzhľad terénu. Táto práca vody, zvlášť odbúrajúca, trvá až podnes a k nej sa pridružil aj vietor, ktorý z odkrytého povrchu oduváva mračná jemného prachu, skladajúc ho na moravskú nížinu.

V dobách predválečných bol aj tento piesok priemyselne využiskovaný. Massívna železná konštrukcia, ktorá je ešte i dnes v dobrom stave siaha až nad samú Moravu, kde bol piesok lanovkou dopravovaný priamo na lode.