Strana 35

et lamentacionem. Quibus auditis, Carlmannus de exercitus sui interitu nimium consternatus est et necessitate compulsus, omnes obsides qui in suo regno erant, iussit colligi et Zuentibaldo reddi; vixque unum virum, nomine Ratbodonem, inde seminicem recepit. Slovenský preklad: „Svätopluk, synovec Rastislavov, bol u Karlmanna obvinený z nevery a zatvorený do žalára. Moravský Slováci však mysliac si, že ich vojvoda zahynul, ustanovujú si za kniežaťa istého kňaza menom Slavomiera, príbuzného lohodo vojvodu, vyhrážajúc sa mu smrťou, jestli by vládu nad nimi neprevzal. Tento prinútený zvolil a začal boj proti vodcom Karlmannovým, Engelšalku a Vilémovi, snažiac sa vypudiť ich z obsadených miest. Ti však bojujúci s ním za tým istým účelom zahnali ho na útek, pobivší čiastku jeho vojska... Medzitým Svätopluk, keď mu nikto nemohol dokázať previnenie, z ktorých bol obžalovaný, bol od Karlmanna prepustený na slobodu a kráľovský obdarovaný vrátil sa do vlasti, vedúc sebou vojsko Karlmannovo, akoby do boja proti Slavomírovi; tak totiž lstivo sľúbil to Karlmannovi, jestli mu bude dovolený návrat do vlasti. Ale ako bývajú neobozretní a domyslivý zahanbení, tak sa stalo aj tomuto vojsku; lebo Svätopluk, za ten čas čo ostatní táborili, vnišiel do mesta kedysi Rastislavovho a hneď po slovanskom spôsobe zrušil vernosť, zapomnel na svoju prísahu a všetko svoje úsilie venoval nie pokoreniu Slavo-