Strana 37

Vzhľadom na štýl kronikára je nutné spomenúť, že odohravšie udalosti udáva v priaznivejšom svetle pre Nemcov a úmyselne zatieňuje skutky Slovanov. Je to prirodzené vzhľadom na pôvod kronikára.

Je týmto celkom oprávnený názor mnohých historikov (Pertz, Richter, Palacky, Dudík) ktorí tvrdia, že Devín je tým vybájeným veľkomoravským Velehradom, sídlom Svätopluka. Jeho sláva ale tak, ako sláva celej Veľkomoravskej ríše skoro zapadla. Stalo sa to za Mojmíra II. posledného vládcu Veľkomoravskej ríše.

Áno, tu v blízkosti Bratislavy zapadla Slávom sláva.

Ďalšie autentické zprávy zachované v miestnych archívoch vzťahujú sa už na XIII. storočie. Začiatkom tohoto storočia bol hrozný vpád Tatárov, o ktorom som sa už zmienil v čiastke archeologickej. Uhorský kráľ Béla IV., ako druhý zakladateľ Uhorska, po odchode hord tatárskych, dal tu postaviť ešte rozsiahlejší hrad k obrane ľudu. Tento hrad bol však za vojny s Přemyslom Ottokárom II. v r. 1273 zborený. Hneď v nasledujúcich rokoch dal ho uhorský panovník obnoviť. Vtedy bola postavená čiastka, ktorá je až podnes zachovaná na brale vyčnievajúcom zo strany severnej, kde Morava spája sa s Dunajam. Bol pomenovaný „castrum Dywen." Zo strany východnej bol oddelený hlbokou priekopou a silným múram. Táto čiastka stredného hradu vyzerala ako jediná