Strana 38

budova d.XV. donjou - (obytná veža) pospájaná všeliakými priečnymi murami. V XIV. storočí sa hrad málo spomína a len toľko sa vie, že prežival tichšie a pokojnejšie časy. Sídlil v ňom kastelán Ján Elekovič s vojenskou posádkou. V tomto storočí bol postavený aj svojdielny devínsky kostol. Usadlíci, ktorí v tejto dobe boli sem kolonizovaní, sú všetko Nemci. Svoj jazyk si zachovali až podnes. Na začiatku XV. storočia, za panovania kráľa Žigmunda, hrad prechádza do súkromných rúk. Kráľ dal ho do zástavy viedenskému mešťanovi Heringovi v r. 1415 a tento ho zas predal uhorskému palatínovi Mikulášovi Garajovi za výkupné. Kráľovná Alžbeta, po smrti Albrechda kráľa, dala hrad do zástavy rakúskemu vojvodovi, v ten čas kráľovi rimskému Bedrichovi. Neskoršie sa ho zmocnil Pangrác zo Svätého Mikuláša, ktorý v tom čase vládol nad územím od Skalice až po Devín. Preto že z tohoto hradu riadil spomenutý zeman výpady do Rakúska, odňal mu Ján Hunyadi hrad a dal ho i s celým územím Michalovi Országhovi. Toto sa stalo v roku 1450.

V tomto čase, t.j. v druhej polovici XV. storočia, boly všetky okolité hrady, predhradia a tiež i samotný stredný hrad na brale značne rozšírené. K devínskemu hradu bolo pristavené prvé, samostný hrad obklopujúce, predhradie, ktorého hradobný múr pripojuje sa na juhu k starému hradu, oddiaľ beží