Strana 39

pozdĺž okraja stráne, potom zas otáča sa na sever a konečne ohnutý na západ, spája sa so starým hradom. Na juhozápadnom rohu bola vystavená nová veža, ktorá tiež slúžila za obytnú budovu, nakoľko „donjou" už nestačil. Táto veža je ešte podnes čiastočne zachovalá. Z iných strán, kde nebolo značnejšieho svahu, bola všade vykopaná priekopa a pred hlavným vchodom bol padací most. Hradobný múr na tomto boku, z ktorého bolo sa treba najviac obávať, bol zosilnený vežou a samotný múr bol značne hrubší a silnejší za múrom, t.j. vo vnútri hradu boly hospodárske stavenia, zvlášť maštale pre kone. Na severnej strane sa nachádrala najdôležitejšia čiastka hradu, - studňa, ktorá musela byť hlboká a silne opevnená. Dnes je táto studňa už zasypaná. Priekopa starého hradu bola v tomto čase z oboch strán vymurovaná a spajená s mostom ležiacim na dvoch kamenných pilieroch. V XVI. storočí prešiel hrad do rúk bohatých grófov z Pezinku a Svätého Jura. Nakoľko bolo viac majiteľov (členov rodiny) skoro skrsol medzi nimi spor. O tomto spore je zachovaná správa z roku 1519. Táto rodina vládla hradom až do vymretia.

V XVII. storočí prichádza invázia turecká. Temer všetky hrady sa na novo opevňujú a rozširujú. Devínsky hrad tiež bol ešte viac rozšírený a opevnený. Rozšírený bol veľmi