Strana 40

rozsiahlym, druhým predhradím zo strany východnej a severnej. Do takto rozšíreného hradu viedly tri vchody s troma bránami. Prvá bola západná, - (ešte i dnes stojí) druhá severná zo strany najnebezpečnejšej (t. j. od dediny), a tretia bola na strane východnej. Aj osada (dedina), ktorej obyvatelia boli kolonizovaní Nemci, bola obtočená múrom.

Opevňovanie a rozširovanie neobmedzovalo sa len na stredné hradby, rovnako trpely, obnovovaly a rozširovaly sa aj okolité predhradia. Týmto zmenám podliahly teda aj naše hradby stojacie na Piesočníku. Obyvateľstvo počtom mohutnelo a postupne s dobou snažilo sa zaopatriť si isté pohodlia. Začalo sa pomaly stavať aj mimo hradieb. Prvé stavby boly vybudované obyčajne pri križovatkách ciest, kde bol terén priaznivý a často v bezprostrednej blízkosti opevnených bodov. Presné záznamy, že ktoré boly prvé obytné (súkromné) domky v Devínskej Novej Vsi, nemáme, len podľa spôsobu stavby a stavebného materiálu môžeme súdiť, že jeden z najstarších blokov domkov stál na rozhraní ciest do Lamača a Devína, kde stojí dnes pamätník padlým. Druhý takýto blok domčekov stál okolo „Kaštieľa," a tretí a najmohutnejší na Slovinci. Väčšie stavby prevádzali len zemepáni, ktorí mali k tomu prostriedky. Súkromné stavby boly len nepatrné, často len drevené, slamou, alebo rákosím pokryté chalúpky.