Strana 42

Tento portálny súpis čiastočne objasňuje aj históriu príchodu Chorvátov.

Koncom XV.-ho a začiatkom XVI. storočia prival mohamedánskych Turkov, ako vlna, zaplavil územie bývalého Chorvátska. Rozvrátila trvale drancoval ich osady „sela" takže obyvateľstvo nútené bolo opustiť i tak biedny krasovitý kraj, a pod tlakom tureckých hord, hľadať si azyl na sever. Takto sa dostali Chorváti do Zadunajska, Burgenlandu a najsevernejšie až k nám na Slovensko, kde narazili na bratský slaviansky národ, a trvale sa usadili. Pohľad na národopisnú mapu strednej Európy tiež pripomína, že ich príchod na toto územie nie je formálna kolonizácia, ako to bolo s Nemcami v Devíne, ale skôr nútený presun obyvateľstva južných chorvátskych krajov za tureckých bojov v XVI. storočí. Sú tiež rozstrieknutí na sever a severozápad z ich domoviny až v troch štátoch. V Československu, Rakúsku a Maďarsku sa nachádzajú roztratené chorvátske ostrovky, z ktorých mnohé sa už úplne asimilovaly.

Presné dáta o ich príchode, poťažne kolonizácii sa v archívoch vôbec nenachádzajú. Len portálny súpis z roku 1553 jasne dokazuje, že privandrované nové obyvateľstvo bolo považované za uprchlíkov a tak je aj vykázané v súpise. „Per fugitivos noviter erectae" doslovne podľa záznamu v portálnom súpise z roku 1553.

Devínska Nová Ves je dnes nesporne najväčšia a jazykove najzachovalejšia chorvátska obec