Strana 93

z roka na rok rástol, cirkevná obec dňa 27. januára 1897 kúpila inú budovu za 5.500 zlatých od kniežaťa Mikuláša Pálffyho. Predávateľ si zmluvne vyhradil, že budova môže byť použitá výlučne len ako rím. kat. ľud. škola. Radové číslo tejto budovy je 103, K nej patrí pomerne veľký dvor (506 □ siah) a priestranná záhrada ohradená múrom (1198 □ siah). V prostriedku záhrady je v gotickom slohu stavaný letohrádok, ktorý bol v posledných rokoch prerobený na kaplnku. V tejto budove sú 4. (štyri) učebne, byt organistu-učiteľa s príslušenstvom, zborovňa, a byt pre školníka.

Čoskoro ale aj táto budova ukázala sa tesnou. Pomerne malé a nízke učebne – už aj zo zdravotníckeho ohľadu – pri stálom vzraste počtu žiactva – prestaly vyhovovať. Konštatoval to miestny obvodný lekár, Daniel Bučenec, školský inšpektor, tiež bolo to uznané i miestnym zastupiteľským sborom. Rím. kat. školská stolica v r. 1924 požiadala obecné zastupiteľstvo o pristavenie ešte dvoch učebných miestností. Táto žiadosť bola zamietnutá z dôvodov, že „na vzdelávanie cirkevného majetku obec nie je ochotná investovať peniaze." Toto uznesenie schválil aj okresný výbor v Bratislave.

Následkom tejto skutočnosti rozhodlo obecné zastupiteľstvo, dňa 13. júla 1925, za predsedníctva Mateja Lucingera, starostu – pristúpiť k stavbe novej obecnej školy. Následok bol, že medzi cirkevnou a politickou obcou vznikol boj, ktorý sa vystupňoval až po Najvyšší správny súd.