Strana 88
Obec cirkevná.
Z okolnosti, že v cirkevnom archíve nachádza sa matrika od roku 1713, môže sa s istotou sudiť, že v tomto roku obyvateľstvo Devínskej Novej Vsi tvorilo už samostatnú cirkevnú obec. Do týchto[?] čias – podľa hodnoverných záznamov cirkevných – obec cirkevná, ako filiálka patrila do Devína, a len z času na čas prichádzali kapláni z farnosti devínskej odbavovaj[?] služby božie do tunajšieho chrámu. Usilie, získiť, že kedy bol postavený tunajší kostol, bolo márne; možno, že budúcnosť a náhodilý prameň odhalí toto tajomstvo. Ani to sa nevie presne, že kedy bola stavaná fara. Najstaršie cirkevné záznamy z roku 1713 len toľko vravia, že faru stavali farníci, akého materiálu bola postavená a čo k nej patrí. Kanonická visitácia zo spomenutého roku zvečnila aj iné podrobnosti, zvlášť čo sa týka práv a povinnosti duchovného, tiež apisuje inventár kostola. Rovnako zaoberá sa i z povinnosťami cirkevníkov k farnosti. Spomnuté je, že cirkevníci boli povinný dávať svojmu farárovi sliepky na Veľkúnoc, veľkonočného baranka, syry a šunky. Cirkevným patrónom bol v tom čase zeman a to gróf Karol Pálffy. Písané pamiatky v Kanonickej visitácii z roku 1782 (Batyaniova) sú ešte zaujímavejšie. Farárom bol Ján Zelienka (pochádzal zo zemianskej rodiny). Kostol mal 2 zvony: jeden vážil 6q, druhý 4q. Zvonievalo sa: pred bohoslužbami ráno, večer, na procesiách, keď bola búrka, keď vznikol požiar, a na pohreboch.
Verný prepis (pôvodné riadkovanie)
Obec cirkevná. Z okolnosti, že v cirkevnom archíve nachádza sa matrika od roku 1713, môže sa s istotou su- diť, že v tomto roku obyvateľstvo Devínskej No- vej Vsi tvorilo už samostatnú cirkevnú obec. Do týchto[?] čias – podľa hodnoverných záznamov cirkevných – obec cirkevná, ako filiálka patri- la do Devína, a len z času na čas prichádza- li kapláni z farnosti devínskej odbavovaj[?] služby božie do tunajšieho chrámu. Usilie, získiť, že kedy bol postavený tunajší kostol, bolo márne; možno, že budúcnosť a náhodi- lý prameň odhalí toto tajomstvo. Ani to sa nevie presne, že kedy bola stavaná fara. Naj- staršie cirkevné záznamy z roku 1713 len toľko vravia, že faru stavali farníci, aké- ho materiálu bola postavená a čo k nej pa- trí. Kanonická visitácia zo spomenutého ro- ku zvečnila aj iné podrobnosti, zvlášť čo sa týka práv a povinnosti duchovného, tiež api- suje inventár kostola. Rovnako zaoberá sa i z povinnosťami cirkevníkov k farnosti. Spomnu- té je, že cirkevníci boli povinný dávať svojmu farárovi sliepky na Veľkúnoc, veľkonočného ba- ranka, syry a šunky. Cirkevným patrónom bol v tom čase zeman a to gróf Karol Pálffy. Písa- né pamiatky v Kanonickej visitácii z roku 1782 (Batyaniova) sú ešte zaujímavejšie. Farárom bol Ján Zelienka (pochádzal zo zemianskej rodiny). Kostol mal 2 zvony: jeden vážil 6q, druhý 4q. Zvonievalo sa: pred bohoslužbami ráno, večer, na procesiách, keď bola búrka, keď vznikol po- žiar, a na pohreboch.