Dobrovoľný hasičský zbor a požiare

Dossier zostavený výhradne z prepisov Pamätnej knihy obce Devínska Nová Ves (Kniha I a Kniha II), z priečinkov `prepisy-citatelne/Časť I/DNV_1` a `DNV_2`. Pri každom fakte je uvedená citácia strany podľa frontmattera prepisu (`strana_v_knihe`) a číslo skenu (názov súboru v priečinku).

Poznámka k metóde: prehľadaných bolo všetkých 174 strán Knihy I a 114 strán Knihy II na výrazy hasič/požiar/zhorel/horel/oheň/striekačk/zbrojnic/požiarn/CPO (aj s ohybmi, case-insensitive). Nájdených bolo 27 strán s hitom; z toho 2 boli po prečítaní vyhodnotené ako irelevantné (DNV_1/031 – zmienka o požiari na pravekom slovanskom hradišti, mimo dejín obce a zboru; DNV_1/055 – „siaha dreva na oheň" ako feudálna daňová povinnosť, nesúvisí s požiarmi; DNV_2/041 – zhoda slova „ochoreli", nie požiar). Zvyšných 24 strán je spracovaných nižšie.

---

1. Založenie a organizácia zboru

Kronika uvádza založenie zboru priamo v nadväznosti na opis katastrofálneho požiaru z augusta 1880 (pozri kapitolu 2) – oba údaje sú v texte v tom istom odseku/kontexte roku 1880.

• V roku 1880 bol v obci založený dobrovoľný hasičský sbor. Hneď na začiatku počítal 40 členov. (Kniha I, s. 59)
• Zbor bol založený pod protektorátom Tade Trileczkého, krajinského poslanca. (Kniha I, s. 59)
• Prvým veliteľom zboru bol Ján Žužič, voj. kapitán. (Kniha I, s. 59)
• (Kontext k osobe: v zoznamoch predstavenstva obce z roku 1884 sa spomína Ján Žužič, obchodník, č. d. 87, ako obecný „sirotský" – funkcionár starajúci sa o sirotské záležitosti; kronika ho výslovne nespája s hasičským veliteľom, mená sú však zhodné.) (Kniha I, s. 58)

Kronika ďalej v texte neuvádza žiadne iné menovité funkcionárov zboru (výbor, ďalších veliteľov, počty členov v neskorších rokoch) – tieto údaje sa v prepísaných častiach nenachádzajú.

---

2. Chronológia požiarov a zásahov

Nedatovaný požiar cirkevného archívu (pred 18. storočím)

• Cirkevný archív devínsky (do XVIII. storočia patrila cirkevná obec pod Devín) i s matrikami zhorel. Týmto požiarom boli zničené všetky stopy minulosti obce zo stredoveku. (Kniha I, s. 90)
• Kronika tiež zaznamenáva, že podľa Kanonickej visitácie z roku 1782 sa v kostole zvonilo o. i. „keď vznikol požiar" – zvon teda plnil funkciu požiarneho poplachu. (Kniha I, s. 88)

1849 – Košútska (revolučná) vojna

• V roku 1849 rakúske vojsko delostreleckou paľbou podpálilo dolnú čiastku obce (od hrádze na sever); pri tomto požiari údajne mnoho obydlených domov ľahlo popolom. (Kniha I, s. 56)
• Vtedy zhorel aj starý, drevený most cez Moravu; spálený most bol obnovený hneď v nasledujúcom roku. (Kniha I, s. 56)

1866 – Pruská vojna

• Drevený most cez Moravu bol podpálený a takto už druhýkrát zničený ohňom (predtým ho zničila vojna 1849). Na podpálenie museli obyvatelia sami dovážať a donášať slamu (celé nevymlátené snopy). Most bol neskôr znova opravený a stál až do zničenia ľadochodom v roku 1882. (Kniha I, s. 57)
• Pruskí pešiaci pri ústupe po bitke pri Dúbravke zapálili Dúbravku a odtiahli. (Kniha I, s. 57)

August 1880 – veľký požiar (bezprostredne pred založením zboru)

• Rok 1880 bol pre obec „zvlášť nešťastný": v auguste v domoch č. 111 a 112 (u Michala Fratriča a Sebeštiána Fošnára) vypukol požiar. (Kniha I, s. 58)
• Následok: 15 domov a 3 stodoly zhoreli až do základov. (Kniha I, s. 58)
• (V texte bezprostredne nasleduje správa o septembrovom „dúle" – nákaze dobytka so 506 uhynutými kravami – a hneď potom správa o založení hasičského zboru v tom istom roku; kronika tak spája oba nešťastné/organizačné momenty roku 1880.) (Kniha I, s. 58–59)

15. jún 1885 – veľký požiar

• Dňa 15. júna 1885 vypukol požiar, zhorelo 16 domov aj s pobočnými staviskami a v nich 14 kusov statku. (Kniha I, s. 60)
• Kronika menovite uvádza vyhorené domy: Jozefa Pokorného, obecného starostu, č. 129; Juraja Gulára č. 131; Filipa Preizingera č. 132; Mateja Baláža č. 133; Štefana Marsanoviča č. 134; Juraja Podušického č. 135; vd. Alžbety Pokornej č. 136; Jakuba Pokorného č. 137; Martina Haluška č. 138; Štefana Milošoviča č. 154; Antona Turnera č. 155; Juraja Scsepku č. 156; Sebestiana Svirčeka č. 157; vd. Marie Hojzákovej č. 158 a Juraja Turnera č. 158. (Kniha I, s. 60)

Leto 1887 – najväčší zaznamenaný požiar 19. storočia

• Rok 1887 bol suchý (100 dní bez dažďa, 14. jún – 24. september). V dome č. 120 u Jána Turnera vypuknul požiar. (Kniha I, s. 61)
• Požiar zničil 56 obytných domov a 17 stodôl. Pre veľký vietor a nedostatok vody bolo oheň takmer nemožné lokalizovať. (Kniha I, s. 61)
• Z vyhoretých bolo poistených len 45 majiteľov domov, ostatní nie. Škoda ohňom činila 18.227 zlatých, poisťovňa nahradila 11.554 zlatých. (Kniha I, s. 61)

Marec 1945 – približovanie sa frontu

• Týždeň pred Veľkou nocou 1945 sa v noci na južnom horizonte objavili prvé záblesky delostreleckej paľby a žiare požiarov, spolu s počuteľným dunením diel – znamenie blížiaceho sa frontu. (Kniha I, s. 142)

6. december 1944 – bombardovanie obce

• Pri leteckom bombardovaní obce vznikol požiar v dome Šteflovíča na Vŕškoch pod stanicou; nevznikol – ako sa spočiatku myslelo – od zápalnej bomby, ale následkom plného zásahu domu a rozbitia sporáka, v ktorom sa práve kúrilo. (Kniha I, s. 128)
• Podrobnejší opis tej istej udalosti: bomba rozmetala v dome Štefana Šteflovíča strechu, múry, nábytok aj sporák, v ktorom sa kúrilo; z rozmetaného ohňa sporáka vznikol menší požiar, ktorý však pohotová požiarna služba CPO hneď v zárodku zlokalizovala. (Kniha I, s. 134)

5. apríl 1945 – prechod frontu

• Pri sovietskom leteckom útoku na ustupujúce nemecké kolóny boli zápalnou bombou zasiahnuté a zhoreli obytné domy Filipa Vlka a Juraja Vavrovica. (Kniha I, s. 146)
• Požiar od bomby vznikol aj na Kaštieli u Juraja Hanúska a Ľudovíta Havla; pri tomto zásahu boli zabití 2 nemeckí vojaci a ranený Eduard Hanúsek, syn Juraja Hanúska. (Kniha I, s. 146)
• Tieto budovy (na Kaštieli) úplne zhoreli. (Kniha I, s. 147)

Neskôr (bez presného dátumu) – požiar v Schlosshofe (Rakúsko)

• Kronika spomína, že „až neskoršie – pri požiari v Schlosshofe v Rakúsku" boli odvlečené dva špeciálne sudy na vodu i s podvozkami, ktoré neboli vrátené (nadväzuje na predchádzajúci opis zhabania hasičskej techniky obce, pozri kapitolu 3). (Kniha I, s. 153)

19. november 1959 – požiar v Tehelni

• Dňa 19. novembra 1959 v ranných hodinách bol miestny tehliarsky závod (Tehelňa) postihnutý veľkým požiarom, ktorý zničil nadpecné sušiarne so všetkým zariadením. (Kniha I, s. 168)
• Po požiari sa hneď pristúpilo k výstavbe novej sušiarne, ktorá bola postavená za 7 mesiacov, takže závod mohol opäť pracovať s plnou kapacitou. (Kniha I, s. 168)

---

3. Vybavenie a zázemie

Hasičské depo a technika v obecnom dome (do konca 2. sv. vojny)

• V zadných miestnostiach obecného domu bolo v čase vojny umiestnené hasičské depo. (Kniha I, s. 152)
• Súčasťou vybavenia bolo „skoro nové, ťažké hasičské auto" – ustupujúca nemecká armáda ho zhabala. (Kniha I, s. 152)
• Odvlečená bola aj jedna motorová striekačka. (Kniha I, s. 152)
• Odcudzený bol tiež kompletný výstroj pre jednu hasičskú čatu. (Kniha I, s. 152)
• Neskôr, pri požiari v Schlosshofe v Rakúsku, boli navyše odvlečené dva špeciálne sudy na vodu s podvozkami a neboli vrátené. (Kniha I, s. 153)

Vybavenie domácností v rámci CPO (2. sv. vojna, obdobie okolo r. 1944)

• V rámci protileteckej ochrany (CPO) bolo nariadené vyprázdniť povaly, pod strechami a na chodbách a dvoroch umiestniť bedne s pieskom. (Kniha I, s. 121)
• Prísne sa dozeralo, aby každý majiteľ domu mal v sudoch zásobu vody a pripravené hasičské náradie: rebríky, háky, ručné striekačky a prípadne aj hasiace prístroje. (Kniha I, s. 121)

Požiarna zbrojnica (2. polovica 80. rokov 20. storočia)

• V roku 1986 sa v rámci investičnej výstavby (akcia „Z") uskutočnila generálna oprava požiarnej zbrojnice. (Kniha II, s. „25")
• V roku 1988 bola dokončená vonkajšia úprava požiarnej zbrojnice. (Kniha II, s. „27")
• V rámci mesiaca požiarnej ochrany (marec) boli vyhradené konkrétne priestory na parkovanie požiarnych vozidiel. (Kniha II, s. „29")

Miestna výroba požiarnej techniky (BAZ, 80.–90. roky)

• Lisovňa miestneho podniku BAZ (Bratislavské automobilové závody, závod Devínska Nová Ves) pokrývala okrem iného aj vlastné potreby podniku výliskami pre požiarnu techniku vyrábanú v závode Skalica. (Kniha II, s. „5")
• V roku 1991 závod v Devínskej Novej Vsi vo svojej ponuke produkcie uvádzal okrem iného aj „prívesnú požiarnu techniku". (Kniha II, s. „97")
• (Tieto dve zmienky sa netýkajú vybavenia miestneho hasičského zboru, ale miestneho priemyslu, ktorý požiarnu techniku vyrábal – uvádzame ako dobovú súvislosť.)

---

4. Hasiči v živote obce

Cirkevná prax varovania pred požiarom (18. storočie)

• Podľa Kanonickej visitácie z roku 1782 (tzv. Batyaniho) sa v kostole zvonilo pred bohoslužbami, na procesiách, pri búrke, „keď vznikol požiar", a na pohreboch. (Kniha I, s. 88)

Civilná protiletecká ochrana (CPO) a protipožiarna zložka (2. sv. vojna)

• V obci bola zorganizovaná civilná protiletecká ochrana (CPO). Obec bola rozdelená na 5 rajónov: Slovinec, Hlavná ulica, Grba, Vŕšky so železničnou stanicou a Kolónia; zvláštnu závodnú organizáciu CPO mali Tehelňa, Vápenka a železničná stanica. (Kniha I, s. 121)
• Do ochrannej organizácie boli zapojení takmer všetci občania – muži, ženy a v školských budovách aj starší žiaci. (Kniha I, s. 121)
• V každom rajóne bolo zriadených 5 hliadok: poplachová, protipožiarna, zdravotná, bezpečnostná/poriadková a asanačná. Hliadky boli pravidelne školené a vybavené najpotrebnejším inventárom; poplachové hliadky mali k dispozícii dve prenosné ručné sirény. (Kniha I, s. 121)
• Pri bombardovaní 6. decembra 1944 zasiahla „pohotová požiarna služba CPO" priamo v teréne – menší požiar od rozbitého sporáka v dome Šteflovičovcov zlokalizovala hneď v zárodku. (Kniha I, s. 134)
• V obecnom dome bola v tom čase (mimo hasičského depa) uložená aj miestnosť s inventárom CPO – kompletné asanačné obleky, 20 párov gumených čižiem, zdravotný a asanačný materiál; tento inventár bol pri bombardovaní obecného domu delostreleckou paľbou úplne zničený. (Kniha I, s. 152)

Spolková a osvetová činnosť v socialistickom období (80. roky 20. storočia)

• V rámci „mesiaca požiarnej ochrany" (marec) boli každoročne vykonávané preventívne prehliadky v rodinných domoch i v malých prevádzkach, do ktorých boli zapojení miestni požiarnici aj pracovníci Tehelne. (Kniha II, s. „29")
• Pre parkovanie požiarnych vozidiel boli v obci vyhradené konkrétne priestory. (Kniha II, s. „29")

Právny rámec po roku 1990

• Podľa zákona SNR č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste SR Bratislave a Štatútu hlavného mesta patrí medzi samosprávne funkcie mestskej časti aj „zabezpečovanie miestnych záležitostí verejného poriadku a ochrany pred požiarmi v mestskej časti". (Kniha II, s. „61")

---