Strana 89
Mrtvoly sa pochovávaly okolo kostola, takže hrobitov už v tom čase bol tam, kde je aj dnes. Slávnosť posvätenia chrámu (hody) odbavovaly sa druhý deň svätodušný[?] (v pondelok po sviatku Ducha Svätého). V kostole boly už v tom čase dvi oltáre. Vedľa oltárov stály sochy. Jedna socha predstavovala Svätého Štefana, druhá Svätého Ladislava, uhorských kráľov. Oltárny obraz za hlavným altárom predstavoval zoslanie Ducha Svätého. Duch Svätý bol duchovným patrónom kostola, cirkvi a obce. Holubica na obecnom razítku ešte i dnes toto symbolizuje. Krstiteľnica bola z kameňa. Každý týždeň v piatok vykladal duchovný relikviu Svätého Kríža k verejnej poklone[?]. Evanjelium bol čítaný vždy slovenský a nemecký. Kostol mal udajne aj základinu v poliach a viniciach; že ktoré to boly pozemky, to sa určite nevie. V tom čase už aj dva cirkevné spolky jestvovaly. Bol to III. rad sv. Františka, a spolok škapuliarsky. Náboženstvo sa vyučovalo v škole a kostole. V kostole každú nedeľu odpoludnie a v škole týždenne raz.
Zaznačené sú aj práva a povinnosti rektora, menom Jána Mihalovica, organistu a syntacistu[?], ktorý ovládal – podľa údajov – dokonale slovenčinu a maďarčinu len stredne. Jeho povinnosti boly: denne trikrát zvoniť, pomáhať duchovnému obliekať a vyzliekať omšové rúcho a sprevádzať ho pri zaopatrovaní, deti vyučovať a učiť aj náboženstvo. Za zvonenie pri búrkach („odháňanie oblakov") dostával osobitnú odmenu od vinohradníkov a hospodárov. Dôchodky[?] farára podľa súpisu z r. 1782 činia
Verný prepis (pôvodné riadkovanie)
Mrtvoly sa pochovávaly okolo kostola, takže hrobitov už v tom čase bol tam, kde je aj dnes. Slávnosť posvätenia chrámu (hody) odbavovaly sa dru- hý deň svätodušný[?] (v pondelok po sviatku Ducha Svätého). V kostole boly už v tom čase dvi oltáre. Vedľa oltárov stály sochy. Jedna socha predstavo- vala Svätého Štefana, druhá Svätého Ladislava, uhorských kráľov. Oltárny obraz za hlavným altá- rom predstavoval zoslanie Ducha Svätého. Duch Svätý bol duchovným patrónom kostola, cirkvi a obce. Holubica na obecnom razítku ešte i dnes toto symbolizuje. Krstiteľnica bola z kameňa. Každý týždeň v piatok vykladal duchovný relikviu Svätého Kríža k verejnej poklone[?]. Evanjelium bol čítaný vždy slovenský a ne- mecký. Kostol mal udajne aj základinu v poliach a viniciach; že ktoré to boly pozem- ky, to sa určite nevie. V tom čase už aj dva cirkevné spolky jestvovaly. Bol to III. rad sv. Františka, a spolok škapuliarsky. Náboženstvo sa vyučovalo v škole a kostole. V kostole kaž- dú nedeľu odpoludnie a v škole týždenne raz. Zaznačené sú aj práva a povinnosti rektora, menom Jána Mihalovica, organistu a syn- tacistu[?], ktorý ovládal – podľa údajov – doko- nale slovenčinu a maďarčinu len stredne. Jeho povinnosti boly: denne trikrát zvoniť, po- máhať duchovnému obliekať a vyzliekať omšo- vé rúcho a sprevádzať ho pri zaopatrovaní, deti vyučovať a učiť aj náboženstvo. Za zvonenie pri búrkach („odháňanie oblakov") dostával osobit- nú odmenu od vinohradníkov a hospodárov. Dôchodky[?] farára podľa súpisu z r. 1782 činia