Šport a spolkový život

Dossier zostavený výhradne z prepisov Pamätnej knihy obce Devínska Nová Ves (Kniha I a Kniha II), z priečinkov `prepisy-citatelne/Časť I/DNV_1` a `DNV_2`. Pri každom fakte je uvedená citácia strany podľa frontmattera prepisu (`strana_v_knihe`) a číslo skenu (názov súboru v priečinku).

Poznámka k metóde: prehľadaných bolo všetkých 174 strán Knihy I a 114 strán Knihy II na výrazy šport/sport, futbal, telocvič, Sokol, Orol, „TJ ", telovýchov, cvičen, turnaj, ihrisk, spolok/spolk, zápas, pretek, Rapid, klub (aj s ohybmi, case-insensitive). Nájdených bolo 44 strán s hitom (22 v Knihe I, 22 v Knihe II); z toho 10 bolo po prečítaní vyhodnotených ako irelevantné zhody: DNV_1/012 a DNV_1/021 (slovo „orol" ako súčasť „meteorologický"), DNV_1/018 (prídavné meno „rapidný" = rýchly, nie klub Rapid), DNV_1/070 (slovo „cvičen" v „vycvičené" – vojenský výcvik zajatcov, nie šport), DNV_1/134 a DNV_1/149 (slovo „sport" v „transportovaní/transport"), DNV_1/146 (spolok „Levente" – maďarská mládežnícka organizácia utečencov cez obec r. 1945, netýka sa spolkového života DNV), DNV_2/007, DNV_2/008, DNV_2/009 (automobil „Škoda Rapid" vyrábaný v závode BAZ, nie klub Rapid). Zvyšných 34 strán je spracovaných nižšie.

---

1. Telovýchovné jednoty a kluby (Sokol, TJ, futbal)

Stavba Sokolovne (1923–1926)

• Pri stavbe Sokolovne za nádražím sa počas výkopových prác objavili staré, neznáme hroby (archeologická zmienka pri opise praveké/včasnostredovekého osídlenia). (Kniha I, s. 22)
• V rámci verejnoprospešných prác proti nezamestnanosti v rokoch hospodárskej krízy sa v obci okrem školskej budovy stavala aj Sokolovňa. (Kniha I, s. 109)
• Sokolovňa sa začala stavať už v roku 1923 a dobudovaná bola v tom istom roku ako školská budova na Grbe (1926). Postavená bola prevažne svojpomocou; pomerne malá skupina obyvateľov českej národnosti bývajúcich v novej Kolónii na nej odpracovala mnoho brigádnických hodín (muži i ženy). (Kniha I, s. 110)
• Stavebné a organizačné práce viedol Karol Štark, prednosta železničnej stanice. Na zakúpenie telocvičného zariadenia si jednota Sokol vzala dlhodobé pôžičky z mestskej sporiteľne v Bratislave, ktoré splácala z výťažku kina a z dobrovoľných príspevkov členstva. (Kniha I, s. 111)
• Pri budove bolo vybudované aj veľké nádvorie – športové ihrisko, kde sa obyčajne konali nástupy, slávnosti a zábavy. Neskoršie tu bola postavená aj kolkáreň. (Kniha I, s. 111)

Sokolovňa ako Hlinkov dom s kinom „Devín" (obdobie slovenského štátu) a jej zničenie

• Bomba pri leteckom bombardovaní obce 6. decembra 1944 explodovala na ceste tesne pred budovou Sokolovne, v tom čase nazývanej „Hlinkov dom", s kinom „Devín". Strecha, okná a dvere budovy boli vytrhané, strop nad javiskom preborený; kinostroj ostal nepoškodený. 600 vianočiek pripravených ako mikulášska nadielka pre školské deti, ktoré mali byť v ten deň rozdané na besiedke, bolo zasypaných zrúteným stropom na javisku. (Kniha I, s. 131)
• Pri tom istom bombardovaní (6. XII. 1944) bola Sokolovňa vážnejšie poškodená a pri prechode frontu (apríl 1945) bola opäť zasiahnutá delostrelectvom. (Kniha I, s. 153)
• Inventár bol na 90 % rozkradnutý alebo poškodený, kožené telocvičné náradie oškalpované, kompletné zariadenie bábkového divadla znehodnotené a rozmetané po dvore spolu s knižnicou a nábytkom kina. Parketová dlážka bola úplne zničená, lebo v budove boli ustajnené kone; javisko bolo preborené. Zachoval sa len premietací kinostroj značky „Ernemann", ktorý bol včas demontovaný a uložený v súkromných domoch. (Kniha I, s. 154)
• Oprava Sokolovne trvala viac rokov. Za slovenského štátu to bol dom strany HSĽS pod menom „Hlinkov dom", kde bolo aj kino „Devín". Po oslobodení dom nemal priameho majiteľa; MNV preto poveril stavebnú komisiu rekonštrukciou budovy „Sokolovne". Neskôr budova prešla do majetku Štátneho filmu. (Kniha I, s. 154)

Sokolovňa v socialistickom období

• V roku 1988 boli priestory „pod Sokolom" prenajaté na výrobu šampiňónov (v rámci prehľadu záhradkárskych a hospodárskych aktivít mestskej časti). (Kniha II, s. „52")
• V roku 1988 sa uskutočnili oslavy 65. výročia založenia telovýchovnej jednoty (t.j. odvodený rok založenia cca 1923, čo sa zhoduje s rokom začatia stavby Sokolovne). (Kniha II, s. „34")

Iné telovýchovné jednoty (TJ) v obci

• Pri budovaní novej cesty od železničnej stanice k závodu BAZ (koniec 70. rokov) sa spomína odbočka k „bývalému poľnému mlynu", na ktorého mieste je dnešný športový areál TJ Karpatia Bratislava. (Kniha II, s. „3")
• Volebný program Národného frontu z roku 1986 obsahoval bod „dobudovanie športového areálu TJ Lokomotíva". (Kniha II, s. „16")
• V rámci investičnej akcie „Z" na rok 1987 bolo naplánované okrem iného aj „pokračovanie vo výstavbe kultúrno-športového areálu OJ Lokomotíva" (v prepise „OJ" – zrejme preklep/chybné čítanie skratky „TJ"). (Kniha II, s. „26")
• V roku 1988 boli v rámci akcie „Z" zabezpečené združené prostriedky na športový areál „OJ" [TJ] od ČSD (240.000 Kčs) a od Slovenskej štátnej poisťovne (640.000 Kčs); medzi zrealizovanými akciami je uvedený aj „branno-športový areál OJ [TJ] Lokomotíva" s nákladom 1,150.000 Kčs. (Kniha II, s. „28")
• Miestny národný výbor mal medzi stálymi komisiami pléna aj „komisiu pre mládež a šport", na čele s s. Júliusom Ostalošom. (Kniha II, s. „18")

---

2. Ihriská a športoviská

Futbalové ihrisko na Grbe

• Do roku 1930 sa severne od školskej budovy na Grbe (smerom, kde sa neskôr postavilo 13 nových domkov) nachádzalo futbalové ihrisko. (Kniha I, s. 117)
• Pri budovaní novej ohrady okolo školského pozemku (1954–55) bolo futbalové ihrisko premiestnené na južnú stranu Grby, do blízkosti novej školy postavenej v roku 1953. (Kniha I, s. 118)
• V apríli 1945, po prechode frontu, si jednotky Červenej armády na Grbe – okolo školy a na futbalovom ihrisku –, ako aj na pasienkoch pri Morave, zriadili veľké tábory. (Kniha I, s. 149)

Ďalšie ihrisko/športovisko (front 1945)

• Medzi objektmi nepoškodenými pri ničení mostov a viaduktov pri prechode frontu (marec 1945) sa uvádza aj „viadukt pri novom ihrisku" – doklad existencie ďalšieho (nového) športoviska v obci v tomto čase, odlišného od futbalového ihriska na Grbe. (Kniha I, s. 147)
• Dňa 6. apríla 1945 bola na športovom ihrisku postavená batéria delostrelectva Červenej armády, odkiaľ sa ostreľoval Zámeček (Schlosshof) a ústupové cesty Nemcov v Rakúsku. (Kniha I, s. 150)

Výstavba po roku 1945

• Škola postavená na Grbe v roku 1953 mala okrem 9 učební aj „jednu moderne kompletne vybavenú telocvičňu". (Kniha I, s. 164)
• Medzi investíciami do občianskej vybavenosti v rokoch 1945–1964 sa uvádza aj „výstavba športového štadióna s nákladom 550.000 Kčs". (Kniha I, s. 161)

Ihriská v 80. rokoch 20. storočia

• V roku 1987 vzniklo v parku s detským ihriskom miesto po vyrúbaných topoľoch na ulici Na Hriadkach (dôvodom výrubu boli časté ochorenia detí z peria pri kvitnutí topoľov). (Kniha II, s. „21")
• V roku 1987 bolo napriek plánu dobudované ihrisko na Mečíkovej ulici. (Kniha II, s. „27")
• V roku 1988 bolo vybudované viacúčelové ihrisko na sídlisku Stred s nákladom 195.000 Kčs. (Kniha II, s. „28")
• Na viacúčelovom ihrisku sídliska Stred boli za pomoci občanov vybudované mantinely pre pozemný i ľadový hokej. (Kniha II, s. „29")

Správa športovísk po roku 1990

• Vo februári 1991 miestne zastupiteľstvo zriadilo príspevkovú organizáciu „Denova", ktorej škála činností sa postupne rozšírila okrem iného aj o „správu detských ihrísk aj športových a telovýchovných zariadení" v mestskej časti. (Kniha II, s. „92")
• V architektonickom návrhu na Námestie Jána Kostry, ktorý v roku 1994 získal (od poroty) 1. miesto, resp. od miestnej rady 2. miesto, sa počítalo okrem iného s „požičovňami športových a hracích potrieb" – ide o súťažný návrh, nie o realizovanú stavbu. (Kniha II, s. „91")

---

3. Súťaže a udalosti

• V miestnom kultúrno-spoločenskom dome sa v roku 1987 (621 podujatí, 30.188 návštevníkov) pravidelne konali okrem iného aj „kondičná gymnastika, pohybová výchova, zdravotne-telesná výchova... stolnotenisové tréningy a zápasy". (Kniha II, s. „33")
• Na miestnej škole pôsobilo v druhej polovici 80. rokov vyše 20 záujmových krúžkov, z toho krúžky športovo-turistického zamerania, do ktorých bolo zapojených 69 % žiakov. Kronika tiež uvádza, že „značná časť detí uspela aj v rôznych súťažiach... či na úseku športu". (Kniha II, s. „37")
• V roku 1988 sa uskutočnili oslavy 65. výročia založenia telovýchovnej jednoty (pozri aj kapitolu 1). (Kniha II, s. „34")
• V rozšírenom zdravotnom stredisku na sídlisku Stred (rok 1988) sa okrem iných lekárov (2 praktickí, ženská lekárka, 2 zubní, detská lekárka) vystriedal aj športový lekár. (Kniha II, s. „44")
• Pri slávnostnom otvorení prvého (a bezbariérového) Hotela Morava v marci 1995 boli medzi účastníkmi uvedení aj sponzori Športového klubu vozičkárov, čo dokladá existenciu tohto klubu v obci k roku 1995. (Kniha II, s. 102)

---

4. Ostatné spolky (okrem hasičov)

Poznámka: dobrovoľný hasičský zbor má samostatný dossier (`hasici.md`); tu je uvádzaný len okrajovo, ak sa spomína v inej súvislosti so spolkovým životom.

• Podľa opisu farnosti (17.–18. storočie) v obci jestvovali dva cirkevné spolky: „III. rad sv. Františka" a „spolok škapuliarsky". (Kniha I, s. 89)
• V roku 1988 bol pre umiestnenie klubu dôchodcov uvoľnený jeden byt na sídlisku Kostolné (5. mája 1988); do konca roka počet členov klubu narástol na takmer sto, prevažne zo starej časti obce. (Kniha II, s. „42")
• Slávnostný program k vyhláseniu samostatnosti Slovenska (7. januára 1993) v Istra Centre organizovali okrem Istra Centra a Matice slovenskej aj Chorvátsky kultúrny spolok v Devínskej Novej Vsi. (Kniha II, s. „66")
• V roku 1988 pôsobilo v mestskej časti päť záhradkárskych organizácií (ZO SZZ): „Morava", „Hlavica", „Semafor", „Dev. Jazero" a „BAZ" – nejde o športové spolky, ale sú súčasťou vtedajšieho spolkového života obce. (Kniha II, s. „52")

---